11. časť: MÝTUS O UNIVERZÁLNOM MANAŽÉROVI
Už ste sa stretli s názorom, že manažér je univerzálny? Že v podstate je použiteľný v rôznych oblastiach riadenia? Teda v určitom čase môže riadiť potravinársku firmu, následne na to zasa zbrojársku a potom môže byť napríklad rektorom univerzity.
Tento mýtus pramení z presvedčenia, že všeobecné zručnosti v riadení postačujú na úspešné riadenie akejkoľvek organizácie, pretože najdôležitejšie zo všetkého je „vedieť riadiť“. Podporuje ho aj názov najvyššej úrovne riadenia – generalisti. Dôsledky tohto názoru sú rôzne – od tragikomických karikatúr manažérov – všadebolkov, až po vážnejšie figúry manažérov rozhodujúcich o všetkom aj bez potrebných znalostí. Realita: Nejde to – aspoň nie vo väčšine prípadov. Ale po poriadku. Zoberme si najprv tzv. „veľký manažment“ – generálni riaditelia, prezidenti firiem, predsedovia predstavenstiev.
Podľa P. F. Druckera, jedného z najuznávanejších autorov moderného riadenia a podnikania, je náplňou ich činnosti:
- Plánovanie – strategické smerovanie, vízie, pohľady do budúcnosti.
- Organizovanie – stanovenie štruktúr firmy, personálne obsadenie, vnútorné firemné vzťahy, spôsoby komunikácie, prideľovanie úloh.
- Motivovanie ľudí – stanovenie vhodných motivačných postupov pre firmu ako celok, ale i pre jednotlivých pracovníkov, plánovanie rozvoja kariéry, zvyšovanie satisfakcie s cieľom zvyšovania výkonnosti a angažovanosti pracovníkov.
- Motivovanie ľudí – stanovenie vhodných motivačných postupov pre firmu ako celok, ale i pre jednotlivých pracovníkov, plánovanie rozvoja kariéry, zvyšovanie satisfakcie s cieľom zvyšovania výkonnosti a angažovanosti pracovníkov. Rozvoj pracovníkov – zvyšovanie odbornej spôsobilosti ľudí najmä s ohľadom na budúce úlohy, zabezpečovanie vzdelávania – teoretického i praktického, ale i celková kultivácia ľudí prostredníctvom sociálnych programov firmy.
- Kontrola – nie iba v tom zmysle, či každý robí kvalitne to, čo mu určujú organizačné predpisy, ale i to, či sa vo firme nevytvárajú názorovo odlišné skupiny, ktoré by mohli spôsobiť vnútornú deštrukciu firmy. V rámci kontroly je potrebné kontrolovať aj vonkajšie prostredie firmy – čo robí, čo chystá konkurencia, o ktorých ľudí z firmy má záujem.
“ Najvzácnejším zdrojom je čas. A pokiaľ nie je riadený , nie je možné riadiť ani nič iné. Základom podnikania je zákazník, vďaka ktorému existuje. Teda zákazník dáva zamestnanie. “ P. F. Drucker
Vrcholový manažér, ktorý prichádza do novej firmy s iným zameraním činnosti môže, pokiaľ má dostatok empatie a intuície, bez väčších problémov zvládnuť motivovanie pracovníkov a snáď i rozvoj pracovníkov. Ale k ďalším oblastiam nutne potrebuje hlboké odborné znalosti a prehľad.
Manažérske vzdelávanie, ktoré v súčasnosti na Slovensku máme, dokáže svojich absolventov dobre pripraviť na „technické“ aspekty manažmentu: rozbory, analýzy, trendy – ale bohužiaľ bez potrebných odborných znalostí v oblasti, ktorú majú riadiť.
Úspešné prechody z manažérskych pozícií sú samozrejme možné – ale zväčša v tom istom zameraní (Lee Iaccoca – Automobilový priemysel), ale niekedy aj z manažérskych pozícií do politiky (Robert Mc Namara). O niečo zložitejšie je to v prípade obsadzovania vysokých postov v politike. Minister – ako vrcholový manažér – by mal byť v prvom rade odborník, ktorý sa vyzná v oblasti, ktorú riadi. Moderné dejiny Slovenska však hovoria o niečom inom. Minister (bez ohľadu na to, ktorá strana, či koalícia je pri moci) je síce „naoko“ odborník, ale možno až treťoradý, ktorý sa musí obklopovať množstvom poradcov. V tejto súvislosti stačí príklad z Českej republiky – najstabilnejším obdobím bola doba vládnutia Fischerovej úradníckej vlády, zloženej zo samých odborníkov.
A ešte k odbornosti manažmentu v tzv. rodinných firmách. Bývalo vždy dobrým pravidlom, že majiteľ úspešnej firmy, pokiaľ chcel, aby jeho nástupcom bol jeho syn, tak mu najprv zabezpečil vzdelanie na špičkových školách, potom ho poslal na skusy do zahraničia a napokon musel absolvovať proces zžívania sa so všetkými činnosťami firmy (napr. Baťa) a až potom sa mohol stať manažérom. Veľmi múdre! A úspešné! Veľmi podobné to bolo i v období japonského hospodárskeho zázraku, ale i u „ázijských tigrov“.
Ako je to s „nižším“ manažmentom?
Na vedúcich pozíciách odborných útvarov musia byť jednoznačne odborníci. Ak má niekto šéfovať personalistike – musí to byť jednoznačne personalista, tak ako vo výrobe to musí byť výrobár, v bezpečnosti práce bezpečák. Inak to jednoducho nejde. Je samozrejme možné, že šéf výroby sa stane generálnym riaditeľom, ale rošády medzi šéfmi odborných úsekov sú jednoznačne ekonomickým hazardérstvom.
V tejto súvislosti mi dovoľte jednu osobnú skúsenosť. Napriek tomu, že som vzdelaním psychológ, viac ako polovicu svojho profesionálneho života som (po mnohý ch štúdiách, stážach, vý cvikoch) bol personalistom. Každý krát, keď mi – na základe rozhodnutia vrchnosti – prihodili nejaký ďalší odbor alebo oddelenie, som potreboval aspoň rok, aby som sa zorientoval v problematike a mohol ho úspešne riadiť – a to bola skúsenosť i mojich, rovnako štatutárne postavený ch kolegov. Takže k téze „o existencii univerzálnych manažérov“ sa staviam veľmi skepticky.
Ako z toho von?
Prax manažmentu ukazuje, že nie je možné dobre riadiť firmu bez znalosti procesov, ktoré v nej prebiehajú. Ale takisto je potrebné poznať aj ostatné disciplíny manažmentu – nie je pre firmu nič horšie, ako keď jej vládne úzkoprsý technokrat, ktorý nevidí nič iné len svoj pohľad na vec. Tu je priestor pre návrat k dobrý m tradíciám vzdelávania odborníkov v manažmente a vyštudovaný ch manažérov v odbornosti.
PhDr. Juraj Martínek
KTO JE Juraj Martínek
Psychológ, tréner manažérskych zručností a jeden z prvých lektorov vzdelávania dospelých na Slovensku. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a kvalifikáciu si postupne dopĺňal účasťou na kurzoch a prípravách v Československu, Holandsku a Veľkej Británii. Prakticky celý profesionálny život pracoval v riadiacich pozíciách, bol dlhoročným riaditeľom zamestnaneckého odboru v Slovnafte a viceprezidentom Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov. V súčasnosti pracuje ako lektor a tréner v oblasti rozvoja sociálnopsychologických zručností a je autorom či spoluautorom množstva výcvikových kurzov.
