Mýty v manažmente

17. časť: Mýtus o testoch korupčných sklonov

Záujem o čo najlepší výber zamestnancov vedie firmy ku skvalitňovaniu výberových procesov. Cieľom je čo najkomplexnejšie spoznať uchádzača o zamestnanie a prijať toho najvýkonnejšieho a najspoľahlivejšieho. Toho, kto bude usilovný, disciplinovaný a čestný. Práve tieto tri vlastnosti sa v období uvoľňovania morálky stávajú pre majiteľov firiem rozhodujúce.

Počet defraudácií má tendenciu skôr narastať, ako klesať. Už takmer nie je firma, kde by nezaznamenali takúto „udalosť“. Na túto spoločenskú objednávku reaguje aj psychológia, ponukou komplexného posúdenia osobnosti uchádzačov o  zamestnanie. Kým je táto ponuka založená na komplexnom psychodiagnostickom spoznaní uchádzača, je všetko v  poriadku. V poslednom období sa ale do našich firiem dostávajú „testovači“, ktorí sa vydávajú za odborníkov, ale s odbornosťou to nemá nič spoločné. Títo ľudia mystifikujú manažérov a  majiteľov firiem nesplniteľnými sľubmi. Jeden z týchto sľubov je odhalenie potenciálnych korupčníkov na základe jedného testu, ktorý sa dokonca predkladá aj  on-line. Vytvoril sa takto mýtus o „zázračnom“ nástroji, ktorý je jednoduchý a rýchly a s „validitou 86 – 95 %“ odhalí tieto sklony o uchádzačoch o zamestnanie.

AKÁ JE SKUTOČNOSŤ?

Dá sa takýmto jednoduchým spôsobom „označkovať“ človek za potenciálneho zlodeja? To je otázka, ktorú treba zodpovedať.

V  prvom rade je treba vedieť, ako vzniká defraudačné konanie. Každá defraudácia je podmienená osobnosťou človeka. Ide o vlastnosti ľudského charakteru – zvýšená miera egocentrizmu, znížená sebakontrola, znížená schopnosť akceptovať spoločenské normy, preceňovanie vlastnej osoby. Takíto ľudia majú vysokú „vnútornú pripravenosť“ konať v  rozpore s pravidlami a vo svoj prospech.


“ Dôsledky viery v „mýtickú silu protikorupčných testov“ sú dramatické.  Podľa zákonov paradoxu, tí, ktorí majú najväčšie sklony klamať, sú v tomto type testov najúspešnejší. Tí, ktorí majú sklony podvádzať, dokážu veľmi šikovne „vybabrať“ s  takto jednoducho zostavenými „testami“.„

Na vzniku defraudačného správania sa podieľa aj životná situácia, v  ktorej sa človek ocitol – náhla životná núdza alebo náročná milenka.

Aby však začali ľudia kradnúť, musí im to umožniť aj systém, v  ktorom pracujú – napríklad absenciou kontroly, celkovou morálkou chamtivosti vo firme, príliš okázalo predstavovaným bohatstvom vyššie postavených, …

To, čo môže psychológia zistiť, je štruktúra povahových vlastností uchádzača komplexným a  hĺbkovým posúdením osobnosti človeka použitím rozdielnych testov osobnosti.

ČO VŠAK MERAJÚ „PROTIKORUPČNÉ TESTY“?

Protikorupčné testy zisťujú postoje ku korupcii, teda to, čo sa môže nazvať „tolerancia voči korupcii“ a  pýtajú sa na správanie človeka v situáciách, ktoré vyžadujú morálny úsudok. Z výsledku na základe viery v „priamu úmeru“ známkujú čestnosť človeka.

Je možné určiť, či ide o potenciálneho zlodeja? Jednoznačne nie, pretože:

  • Vyjadrené postoje neznamenajú, že sa prejavia aj v správaní. Človek často hovorí jedno a  koná druhé, tak ako je to vlastné jeho povahe. To potvrdzuje aj sociálna psychológia;
  • Takéto testy teda „nemerajú“ skutočné osobné sklony konať nečestne. Podľa ich logiky každý, kto je zmierený s korupciou v našom štáte by mal kradnúť;
  • Takéto testy sú pre skúšaného mimoriadne dobre priehľadné – každý má prirodzenú tendenciu javiť sa v čo najlepšom svetle. A táto tendencia sa prejavuje ako skresľujúci faktor vo všetkých testoch, nie to ešte  takto
    naivne priamočiaro zostavených;
  • Deklarovaná platnosť týchto testov je neoverená – neporovnávali sa výsledky v  testoch s reálnym korupčným – nekorupčným správaním.

Človek nie je „lineárny systém“, ako si želajú a predstavujú  „sociálni inžinieri“. Človek sa správa   „viacdimenzionálne“, volí si medzi rôznymi spôsobmi konania podľa jeho aktuálneho rozpoloženia a situácie. A tu je namieste dôkladné poznanie jeho charakterových vlastností, pretože toto poznanie umožňuje lepšiu predpoveď jeho správania sa.

Dôsledky viery v „mýtickú silu protikorupčných testov“ sú dramatické. Podľa zákonov paradoxu, tí, ktorí majú najväčšie sklony klamať, sú v tomto type testov najúspešnejší. Tí, ktorí majú sklony podvádzať, dokážu veľmi šikovne „vybabrať“ s  takto jednoducho zostavenými „testami“.

AKO Z TOHO VON?

Najjednoduchší spôsob je radšej sa spoľahnúť na svoj zdravý rozum ako na takéto testy. Na druhej strane je treba
mať istotu, že peniaze akcionárov nedávame neschopným a morálne nespoľahlivým ľuďom. Na to je však treba spolupracovať s  ozajstnými psychológmi, ktorí majú spoľahlivú prax v komplexnom posudzovaní osobnosti uchádzačov o zamestnanie. Takýto prístup je overený rokmi praxe. Je založený na administrovaní pomerne zložitej testovej batérie a  realizuje sa v priamom osobnom  kontakte psychológa s  uchádzačom. Len takto je možné
odhaliť potenciálnych „vyrábačov problémov“, intelektuálne nevybavených na požadované úlohy, psychopatov, ktorí so železnou pravidelnosťou narobia vo firmách  problémy.

PhDr. Mojmír Kališ, PhD

EMKAconsult, s. r. o.


KTO JE Mojmír Kališ?

PhDr. Mojmír Kališ pôsobí v oblasti manažmentu a poradenstva v riadení vyše 20 rokov. Skúsenosti z práce na rôznych manažérskych postoch v štátnej správe, bankovníctve a naposledy v ťažobnej spoločnosti spája s poznaním teórie, do ktorej prispieva aj vlastným výskumom. Spojenie praxe, teoretických vedomostí a vlastného výskumu mu umožňuje vytvárať na mieru šité riešenia vychádzajúce z potrieb firmy. Je známy výrokom: „Teóriu treba prispôsobiť podniku, nie podnik teórii.“

Je špecialista na problematiku riadenia tímov, strategického   manažmentu, strategickej personalistiky, riskmanažmentu v personalistike. V súčasnosti sa orientuje na problematiku inovácií a ich zavádzania do praxe z pohľadu ľudského činiteľa.

Je autorom viacerých tréningových programov komplexného rozvoja manažmentu, špeciálne v problematike zvyšovania výkonnosti pracovných tímov a rozvoja ich tvorivého potenciálu, a autorom viacerých článkov v ekonomickej aj odbornej tlači.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Tlačidlo Späť hore