21. časť: Mýty o firemných stratégiách

Základom podnikateľského úspechu je nápad, idea, ktorú jej autor uvedie do života. Nápad sa zvykne označovať ako vízia, ktorá konkrétnejšie ukazuje smer, kde sa chce podnikateľ uberať. Vízia Steva Jobsa, zakladateľa Applu: „Jeden človek, jeden počítač,“ sa stala všeobecne známou. Od vízie sa odvíja stratégia spoločnosti, ktorá je ponímaná ako rozpracovanie vízie do praktickej podoby pre potreby postupu podnikateľského subjektu.

V odborných kruhoch panuje jednota v tom, že dobrá stratégia je základom podnikateľského úspechu. O to viac prekvapujú pretrvávajúce mýty o strategickom riadení. V praxi sa stretávame s presvedčeniami majúcimi silu „viery“, ktorých uplatňovanie v praxi neprispieva k úspešnosti riadenia a k priechodnosti nových rozhodnutí a sú rizikom pre stabilizáciu podnikateľských aktivít. Spomenieme tie najčastejšie.

Mýty o spracovaní stratégie

Stratégia je spracovaná ako úloha pre „Jana a Fera“  (napr. ekonóm a marketér). Sebelepší odborníci sú  „málo“ pre spracovanie komplexnej stratégie spoločnosti. Výsledkom je obyčajne nevierohodný dokument pre ostatných  manažérov, pretože nekorešponduje s potrebami ostatných úsekov a nezohľadňuje ich záujmy. Najčastejšie sa opomína personálna a investičná stratégia.

Stratégiu spracúvajú poradenské firmy, lebo sa v tom vyznajú. S týmto možno čiastočne súhlasiť – dobrí poradcovia majú poznatky, ktoré sú unikátne a môžu prispieť výrazne k tvorbe stratégie. Ale nikdy neurobia stratégiu, ktorá je „ušitá“ na potreby konkrétnej firmy. Stretli sme sa s prípadom, že odporúčania pre stratégiu predaja boli „tvorivo“ odkopírované, akurát v dvoch prípadoch zostal názov pôvodnej firmy. Čudujete sa, že za toto majitelia firiem aj platia?

Stratégia ako „matematické rovnice“. Moderná matematika a ekonometria sú veľmi dobrými nástrojmi na analýzy. Ak ale vypočítame, že v prípade poklesu tržieb musíme prepustiť 30 percent zamestnancov, pretože musíme udržať stály pomer medzi tržbami a mzdami, rútime sa do záhuby. V tomto prípade je z dobrého sluhu urobený zlý pán.

„Stratégiu mám v hlave“

Je veľmi častou odpoveďou majiteľa a zároveň vrcholového manažéra na otázku o stratégii. Vie, čo chce, často vie aj ako  to dosiahnuť. Problémom však je, že ľudia, ktorí sú na ňom  závislí, o jeho vízii a plánoch nemajú ani potuchy. Ak ľudia v organizácii nevedia, kam smerujú, aké ciele chce firma dosiahnuť, stávajú sa neistí. Vzrastá napätie, nervozita, agresivita so všetkými negatívnymi dôsledkami pre výkonnosť.

O vzťahu k stratégii

• Stratégia je tajná? Je to tak jedine v prípade stratégií v etape ich príprav. Ale aj tu sa stretávame „s hrou s odkrytými kartami“, kedy napr. firmy deklarujú svoj zámer o rozšírení podnikateľských aktivít.
• Stratégia je nemenná. Ide o dogmatický vzťah ku stratégii. Tak, ako všetko, aj strategické kroky je treba  prispôsobovať realite. Vízia a misia sú stabilné, ich napĺňanie je variabilné.
• Strategické kroky stačí nariadiť. Ide o nebezpečný mýtus. Manažéri po celej vertikále riadenia až po radových zamestnancov majú byť so strategickým smerovaním stotožnení. Je to vec diskusie, dobrých školení a dobrého líderstva. Nariadenie a autoritatívne vynucovanie si plnenia strategických cieľov a krokov vedie len ku krátkodobému úspechu napríklad v horizonte niekoľkých rokov, ale má devastujúci účinok na morálku, zaangažovanosť zamestnancov a na ich motiváciu. Ľudia sa cítia v takejto organizácii zajatí, sú nespokojní, hľadajú si iné miesto.

O obsahu stratégií

• Stratégia postavená na presvedčení o potrebe byť jednotkou na slovenskom trhu. Ak sa firma rozšíri do úrovne strednej až veľkej firmy a stáva sa silnou na domácom trhu, chcenie zostať „Jednotkou na domácom trhu“ v sebe nesie riziko stagnácie. Naše skúsenosti za uplynulých dvadsať rokov nasvedčujú tomu, že nie je dlhodobo možné byť rastúcou lokálnou  firmou na globálnom trhu. Prinajlepšom firma zostáva  relatívne stabilným hráčom na trhu a je pravidlom, že sa stáva predmetom záujmu globálnych hráčov. Ak ide o firmu s náročnou technológiou a s produktom, ktorého distribúcia je ohraničená vzdialenosťou, spravidla sa stáva „nevestou“ so všetkými dôsledkami „nerovného“manželstva.
• Stratégia postavená na vzťahoch je častou stratégiou najmä malých a stredných firiem. Táto stratégia je spojená
  s poskytovaním výhod druhej strane, pričom sa nejedná o korupciu. Takáto stratégia je závislá na ochote druhej
  strany a na existencii vzťahu viazaného na osobu. Rizikom je zmena osôb.
• Stratégia zameraná na prežitie. Ide o typicky „neurotickú“ stratégiu, ktorá vedie k postupnej redukcii, k znižovaniu tržieb i zisku. Vždy je spojená so šetrením, čo nie je stratégia zameraná na zbohatnutie. Náš spolupracovník počas krízy zistil, že z 22 firiem v segmente počas krízy rástli dve, ktoré sa rozhodli expandovať v produktoch cestou inovácií.

Mýty o strategickom riadení sa vyskytujú naprieč celým podnikateľským svetom od Európy po Ameriku. Obsahovo sú rozdielne, niektoré črty však majú spoločné – napríklad násilie v presadzovaní stratégie je vlastné viac  zahraničnému manažmentu a expatriotom ako našincom.

Tieto mýty, spolu s ostatnými, ktoré tu nie sú pomenované, oslabujú podnikateľskú silu firmy. Ako praktici sme vzdialení od toho, aby sme absolutizovali negatívny vplyv týchto mýtov  na podnikanie – aj firmy s takýmto strategickým riadením  fungujú – problém je v tom, že by mohli fungovať oveľa, oveľa lepšie.

PhDr. Mojmír Kališ, PhD

EMKAconsult, s. r. o.

KTO JE Mojmír Kališ?

PhDr. Mojmír Kališ pôsobí v oblasti manažmentu a poradenstva v riadení vyše 20 rokov. Skúsenosti z práce na rôznych manažérskych postoch v štátnej správe, bankovníctve a naposledy v ťažobnej spoločnosti spája s poznaním teórie, do ktorej prispieva aj vlastným výskumom. Spojenie praxe, teoretických vedomostí a vlastného výskumu mu umožňuje vytvárať na mieru šité riešenia vychádzajúce z potrieb firmy. Je známy výrokom: „Teóriu treba prispôsobiť podniku, nie podnik teórii.“

Je špecialista na problematiku riadenia tímov, strategického   manažmentu, strategickej personalistiky, riskmanažmentu v personalistike. V súčasnosti sa orientuje na problematiku inovácií a ich zavádzania do praxe z pohľadu ľudského činiteľa.

Je autorom viacerých tréningových programov komplexného rozvoja manažmentu, špeciálne v problematike zvyšovania výkonnosti pracovných tímov a rozvoja ich tvorivého potenciálu, a autorom viacerých článkov v ekonomickej aj odbornej tlači.