Budúcnosť digitálnej tlače

: sa už začala, papier sa jej prispôsobuje

[column col=”1/2″]Mondi SCP Ružomberok v pokrízovom období
Mondi SCP, a. s., Ružomberok, najväčší výrobca hárkového nenatieraného bezdrevého papiera (Uncoated Fine Paper) pre polygrafiu i kancelárske využitie v bývalom Československu, je podľa medializovaných informácií po následkoch svetovej finančnej krízy opäť v rozvojom štádiu. Uviedol to v rozhovore pre časopis Papier a polygrafia marketingový a obchodný riaditeľ Mondi SCP Ľubomír Hruška.

Celkové tržby ružomberského podniku Mondi SCP sa z takmer 500 mil. € v predkrízovom roku 2007 znížili v roku 2009, keď kríza vrcholila, na 420 mil. €. Priemerný počet zamestnancov klesol z 1852 na 1486. Čo je za týmito číslami?

„Vďaka“ kríze došlo k určitému prečisteniu trhu

V roku 2009 došlo v papierenskej brandži k dramatickému prepadu trhov – v strednej Európe sa odbyt prepadol v niektorých oblastiach o 15–20 %, čo vyvolávalo obrovský tlak na ceny najmä v tzv. neintegrovaných závodoch. Ide o závody, ktoré na rozdiel od Ružomberka nemajú vlastnú výrobu celulózy a musia ju nakupovať.

Každý proces má svoj rub a líce: mnohí manažéri sa nechali počuť, že kríza mala a má aj očistné účinky.

Rok 2009 mal skutočne aj jedno veľké pozitívum – nižšie boli aj ceny vstupov a záležalo na tom, akú konkurenčnú pozíciu má ten-ktorý výrobca papiera. My sme z toho vyšli relatívne dobre. Mali sme síce menej objednávok a nižšie ceny, ale udržali sme si zákazníkov. Našu distribučnú sieť tvoria vo všeobecnosti veľkoobchody, ktoré sú zväčša členmi medzinárodných skupín. Priamo spolupracujeme len s niektorými koncovými zákazníkmi, napríklad s Neografiou Martin. „Vďaka“ kríze došlo k určitému prečisteniu trhu. Podľa informácií našich obchodných partnerov sa ich siahodlhé zoznamy neplatičov a čiernych listín scvrkli. Došlo k reštrukturalizácii na trhu polygrafie, ktorá je veľmi náročná na financovanie. Slabší to museli vzdať a zostali životaschopní z hľadiska výroby, jej financovania, z hľadiska financovania zákazníkov. Túto očistu cítime aj my: platobná disciplína veľkoobchodov je výborná.
Sú to silní profesionáli, dobre organizovaní. Z tohto pohľadu sme v dobrom postavení. Dnes je zamestnanosť v podniku po reštrukturalizácii ustálená a dochádza len k prirodzenej fluktuácii. Nárast mzdových nákladov v tomto roku v porovnaní s vlaňajškom predstavuje 3,9%.

Čo všetko ovplyvňuje ceny papiera, ktoré sa tlačiarom zdajú po roku 2009 opäť vysoké?

V roku 2010 dopyt prekonal očakávania najmä v segmente grafických ofsetových papierov. Nastal taký boom objednávok, že vlani v marci, apríli, v máji sa dodacie lehoty predĺžili. Ako je známe, koncom februára 2010 prišlo silné zemetrasenie v Chile, odkiaľ pochádza okolo 8 % celosvetových dodávok celulózy. Trh sa dostal do nerovnováhy a ceny celulózy začali prudko rásť. Skok bol skutočne relatívne veľký, pretože išlo o zdraženie o 15 %, v extrémnych prípadoch o 20 %. Proti sebe pôsobili faktory nedostatku celulózy a prudko rastúceho dopytu, na čo trh reagoval zvýšením cien. Z určitého hľadiska však išlo o takpovediac obrodzujúci pohyb cien, lebo v krízovom roku 2009 nízke ceny dostali niektoré závody do mínusových hospodárskych výsledkov.
Rast dopytu trval celý minulý rok. Ceny sa priblížili k úrovniam z predkrízového obdobia, ale určite ich neprekročili. Aj cena papiera je trhová veličina – treba brať do úvahy cenové hladiny vstupov a situáciu v dopyte a ponuke na trhu. V tomto roku dochádza opäť k zdraženiu papierov, väčšina výrobcov vrátane nás ohlásila v priebehu marca zvýšenie cien.
Dôvodom sú opäť rastúce ceny vstupov – drevnej suroviny, pomocných chemikálií na výrobu, dopravy, ropy. Už na prelome rokov veľké papierenské spoločnosti avizovali, že ceny papiera pri takomto vývoji budú musieť ísť hore. Trh je veľmi volatilný a je čoraz ťažšie predvídať cenový vývoj, hoci by sme radi vedeli, za koľko budeme predávať. Bolo by skvelé, keby sme mohli oznámiť, že naše ceny sú na dlhšie obdobie fixované. Žiaľ, toto v dnešnom svete nefunguje.[/column] [column col=”1/2″]

Keď hovoríte o trhu, aký konkrétny trh máte na mysli? Slovenský a český?

ČR je náš veľmi dôležitý trh, považujeme ho za takmer domáci, na ktorom sme líder v segmente grafických papierov a v ČR v našom výrobnom sortimente prakticky nie je porovnateľný konkurenčný výrobca. V ČR došlo k redukcii papierenských kapacít, pretože išlo o dosť malé a relatívne málo konkurencieschopné prevádzky, väčšina zo zrušených závodov nemala vlastnú výrobu celulózy. Ružomberok vyrába vyše 500 000 ton papiera ročne, čo je tá správna veľkosť, ktorá môže optimálne pôsobiť v regióne strednej Európy. V rámci bývalého Československa je Ružomberok jediný veľký závod na výrobu kancelárskych a ofsetových tlačových papierov. Časť papiera predáme na Slovensku, ale žijeme z exportu. Potrebujeme trh veľkosti Európy, menší trh by nám neumožnil prežiť.

Trh však nie je len o veľkosti, ale aj o schopnosti predvídať jeho potreby, v pravý čas reagovať na vývojové trendy, nebyť vo vleku požiadaviek zákazníkov, ale mať pripravené riešenia, ktoré trh príjemne prekvapia. Aké sú vaše papierové vízie?

Máme veľmi silný vývojársky tím a spolupracujeme s vývojármi v rámci skupiny Mondi. Má to veľkú výhodu, že môžeme navzájom využívať výsledky vývoja a výskumu so synergickým efektom. Momentálne náš tím ukončuje vývoj digitálneho tlačového papiera na hybridné využitie na inkjetových, laserových aj ofsetových produkčných strojoch na profesionálnu tlač. V portfóliu už máme špecializované produkty, napríklad Color Copy je papier pre laserovú tlač – výtlačok pôsobí, ako keby bol použitý natieraný papier. On je nenatieraný, ale je naozaj špičkovo upravený. Máme odrodu papiera Color Copy Indigo, ktorý je určený len na tlač technológiou Indigo od Hewlett-Packard (HP), ktorá ako jediná využíva kvapalný toner. Tieto špecializované papiere sú vo vyššej cenovej kategórii. Mnohé masové aplikácie s personalizovanými údajmi, tzv. transakčná tlač, však vyžadujú kombinovať tlačové technológie. Napríklad telekomunikační operátori vytlačia mesačne milióny faktúr. Už nebudú musieť držať v sklade tri druhy papiera, ale na hybridný papier vytlačia svoje logo a iné opakujúce sa údaje ofsetom a na ľubovoľnom digitálnom tlačovom stroji faktúru personalizujú. Nový papier uvedieme na trh v septembri a doplníme tak portfólio digitálnych tlačových papierov. Takéto papiere už existujú – nie je ich zatiaľ veľa – ale každý veľký výrobca sa zaoberá týmto trendom, lebo je to trend pre budúcnosť.

Budúcnosť papiera v digitalizácii? Nie je to paradox?

Digitálna tlač je budúcnosť, ktorá sa už začala. Vyzerá to síce paradoxne, lebo na jednej strane je v západnej Európe pozorovateľný trend, že spotreba papiera v niektorých segmentoch začína stagnovať – na trhu sú elektronické čítacie zariadenia, oveľa viac sa noviny čítajú na internete. Na druhej strane je zjavný postupný prechod od masových nákladov tlačovín k ich personalizácii. Spomenul som transakčnú tlač, ale nie je jediná. Digitálna tlač ponúka nové možnosti aj knižným nakladateľom; pri tituloch, kde nie sú si istí úspechom, stačí vytlačiť povedzme tisíc kusov, dať knihu na trh a keď kníhkupci hlásia, že sa dobre predáva, nie je problém okamžite, bez zdĺhavej prípravy, vytlačiť ďalšie exempláre. Nemusia ich mať v skladových zásobách, čo výrazne znižuje náklady. Inkjetová a laserová produkčná tlač by podľa prognóz mala postupne vystriedať ofsetovú tlač a digitálnych tlačových strojov je na trhu čoraz viac. Podiel ofsetovej tlače by mal v priebehu 5 – 10 rokov viditeľne klesnúť, hoci osobne dávam ofsetu ešte dosť dlhý život. Aj výrobcovia ofsetových strojov sa snažia byť flexibilnejší, skracujú cyklus prípravy tlače, zvyšuje sa rentabilita aj pri nižšom počte výtlačkov. Z hľadiska kvality tlače je ofset stále špička; dnes sa k ofsetu kvalitatívne nepribližuje – s výnimkou technológie Indigo – žiadna iná digitálna tlač.

Z akých údajov vychádzate pri prognózovaní spotreby papiera (osobitne z Vášho výrobného sortimentu) na Slovensku a aká je v porovnaní s najvyspelejšími štátmi?

Pri prognózovaní vychádzame z údajov špecializovaných agentúr. Celková spotreba papiera na Slovensku sa pohybuje okolo 87 kg ročne na obyvateľa, v Nemecku je to 221 kg. Pokiaľ však ide o spotrebu bezdrevných nenatieraných papierov, teda náš výrobný sortiment, rozdiel nie je veľmi veľký: je to 17 kg ročne na obyvateľa na Slovensku a 23 kg v Nemecku. Hlavý rozdiel teda spočíva v spotrebe hygienických a obalových papierov.

[/column]

Spracované podľa: Druckspiegel