Finalizácia a knihárske spracovanie
: prestalo byť remeslom
[message_box title=”” color=”magenta”]Záverečná fáza polygrafického spracovania, postpress – finalizácia a knihárske spracovanie tlačovín, musí podobne ako predchádzajúce dve fázy výrobného cyklu (prepress – príprava tlače – a press – tlač) rovnako citlivo reagovať na technologický vývoj a technický pokrok. Knihárske a dokončovacie spracovanie tlačovín, podobne ako celé odvetvie polygrafického priemyslu, bolo aj v roku 2010 pod veľkým tlakom a ovplyvňovali ho dôsledky celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Pretrvávajúca recesia zapríčinila aj obmedzenie investícií, čo sa na Slovensku prejavilo okrem iného znížením počtu inštalácií nových strojov a zariadení v podnikoch polygrafického priemyslu. Napriek tomu vývoj a výroba nových zariadení pokračuje. Snahou ich výrobcov je implementovať do strojov nové prvky a zlepšenia. Ani postpressu sa nevyhol trend, ktorý môžeme sledovať naprieč všetkými technológiami v polygrafickom priemysle. Je to predovšetkým digitalizácia, automatizácia a z toho vyplývajúce centrálne riadenie celého výrobného procesu.[/message_box] [column col=”1/2″]Nové trendy
Príkladom noviniek je lanský svetový polygrafický veľtrh IPEX 2010 v britskom Birminghame. Napriek tomu, že nepriniesol do polygrafie žiadne revolučné zmeny, ako bolo naposledy zavedenie CTP technológie (Computer to Plate), veľtrh ukázal, akým smerom sa bude v najbližších rokoch uberať polygrafia a oblasť postpressu a príbuzné odvetvia.
Smer a cieľ je jasný: zrýchlenie spracovania zákazky, energetická úspora, finančná úspora. Snahou výrobcov je vyvíjať také riešenia, ktoré by umožňovali spracovanie novej zákazky v čo najkratšom možnom čase. Celosvetovo totiž dochádza k sústavnému znižovaniu nákladov pod zvyšujúcim sa tlakom zákazníkov na ceny. To sa vzťahuje na celý proces polygrafickej výroby. Logicky teda platí, že najjednoduchšie je zníženie výrobných nákladov práve v oblasti prestavenia strojov na novú zákazku. Stále častejšie sa tak môžeme stretávať s využitím automatizovaných prvkov. To so sebou prináša nielen skrátenie časov nastavenia stroja na novú zákazku, ale takto sa dá eliminovať aj ľudský faktor. Skrátenie neproduktívnych časov prináša nielen rýchlejšie spracovanie zákazky, ale aj finančné úspory.
V niektorých prípadoch môžu automatizované stroje znížiť počet členov obsluhy jednotlivých zariadení, takže knihárska prevádzka môže do určitej miery ušetriť aj mzdové náklady.
Zvyšovania podielu digitalizácie a automatizácie pri strojoch na finalizáciu polygrafických produktov umožní tlačiarenským podnikom a knihárskym prevádzkam byť flexibilnejšími a efektívnejšími voči klientom.
Prierez technológiami postpressu
Po tlačovom procese nastáva fáza spracovania do finálnej podoby polygrafického výrobku. Spravidla potlačený materiál prechádza jednotlivými úkonmi spracovania podľa charakteru zákazky. Najčastejšie je to rezanie, falcovanie, znášanie, šitie, väzba, vkladanie príloh, balenie a iné. V prípade potreby zušľachtenia (napr. obálky kníh a časopisov) sa využíva aj lakovanie, laminovanie, razba a ďalšie zušľachťovacie prvky a možnosti.
Jednonožové rezačky
Jednou zo základných operácií dokončovania tlačovín je rezanie. Využíva sa v rôznych fázach polygrafickej výroby a typickým predstaviteľom tohto medziprocesu sú jednonožové rezačky. Moderné typy rezačiek ponúkajú okrem nového vzhľadu aj vysoký stupeň automatizácie a bezpečnosti. Poprední výrobcovia týchto zariadení prezentujú hlavne presnosť, bezpečnosť, komfort pri manipulácie a zjednodušené definovanie parametrov. Riadenie a programovanie stroja sa spravidla robí na veľkej a prehľadnej dotykovej obrazovke, ktorá umožňuje obsluhe vytvárať vlastné resp. využívať už predprogramované režimy. Za povšimnutie stojí aj automatická regulácia tlaku a prídavné zariadenia na efektívnejšiu prácu (napr. automatické odstraňovanie odrezkov).
Skladanie hárkov / falcovanie
Zvyšovanie úrovne automatizácie skladacích strojov pokračuje. Poprední výrobcovia už ponúkajú modely plnoautomatizovaných kombinovaných skladacích strojov. Pri týchto zariadeniach sa automaticky nastavia nielen definované parametre lomov v taškách a nožových jednotkách, ale aj prítlak medzi skladacími valcami. Snahou vývojárov je čo najviac presadiť automatizačné prvky s cieľom skrátiť neproduktívny čas prípravy. Typických zlepšením je pri niektorých nových modeloch skladacích strojov možnosť zmien nastavenia za chodu stroja. Do budúcna sa budeme čoraz častejšie stretávať aj s prednastavením parametrov tašiek a lomov podľa sprievodných dát JDF.
Znášanie a väzba V1
Spravidla ide o spracovanie časopiseckej produkcie, keď sa už vytlačený obsah (zložky,hárky) časopisu vkladá do mäkkej obálky a táje následne prešitá drôtom (skobkami) v chrbte obálky časopisu. Moderné zariadeniana spracovanie technológiou V1 sú spravidla tvorené ako vysoko automatizované linky, ktoré dokážu na jeden prechod linkou poznášať resp. zavesiť jednotlivé zložky spolus obálkou, ktoré sú zošité drôtošičkou a v ďalšom technologickom kroku orezané a zabalené do balíkov na expedíciu.
Nové typy týchto zariadení sa vyznačujú vyššou flexibilitou, viacstupňovou kontrolou a vyššími rýchlosťami. Čoraz viac sa presadzujú modulárne variabilné systémy. Stroje sú vysoko sofistikované, umožňujú programovanie prostredníctvom dotykových displejov a automatické prestavovanie.
Väzba V2
Mäkká väzba – klasická knižná väzba, keď jednotlivé zložky (pofalcované hárky) tvoria knižný blok. Ten je v ďalšom technologickom kroku v chrbte ofrézovaný a po naneseníPUR lepidla je zavesený do mäkkej obálky. Samozrejme, že táto technológia je oveľa náročnejšia ako jej stručný opis. V praxi sa môžeme stretávať s lepičkou ako samostatným zariadením alebo kompletnými vysokosofistikovanými linkami. Výkonné produkčné linky sú zložené z modulov, ktoré zabezpečujú v jednom prechode znášanie, frézovanie, bigovanie obálky, lepenie a orez v trojreze na čistý formát. V prípade potreby môžu byť doplnené aj modulom na balenie. Takéto linky disponujú viacstupňovými kontrolnými systémami a navyše využívajú zjednodušené a intuitívne programovanie prostredníctvom dotykových displejov. Aj pri týchto zariadeniach pokračuje trend digitalizácie a automatizácie.
Väzba V8
Tvrdá väzba – klasická knižná väzba, keď sú jednotlivé zložky (pofalcované hárky) prešité niťou a tak tvoria knižný blok. Osobitne je vytvorená tvrdá obálka. Pri finalizácii sa blok zavesí do tvrdej obálky a vytvorí finálny produkt(knihu). Priemyselná výroba knižných tvrdých väzieb V8 je skôr konzervatívna a zariadenia sa tak často neinovujú. Začínajú sa objavovať zariadenia určené pre menšie náklady; je za tým tlak trhu na nižší celkový náklad kníh, ale aj rozvoj nízkonákladovej digitálnej tlače. Takže vývoj sa zameriava na riešenia malosériovej výroby (napr. spracovanie digitálne tlačených fotokníh). Spravidla ide o modulárne zariadenia, ktoré sú schopné vykonávať všetky bežné operácie ako veľké linky na výrobu tvrdých knižných väzieb, ale každý z modulov môže byť používaný aj v režime offline, čím ponúka veľkú flexibilitu z hľadiska skrátenia výrobných cyklov. Pri digitálnej produkcii fotokníh spravidla nejde o klasickú väzbu šitú niťou. Skôr ide o napodobeninu tvrdej väzby, keď je blok fotografií v chrbte lepený a tak zavesený do tvrdých dosiek.
Zušľachťovanie – povrchová úprava tlačovín
V tomto segmente sa praktizuje okrem laminácie aj celoplošné a parciálne lakovanie. Na trhu sa objavujú okrem jednoúčelových aj viacúčelové stroje umožňujúce v jednom prechode laminovať, ale následne aj parciálne lakovať UV lakom. Ide prevažne o povrchové zušľachťovanie nízkonákladových konvenčných aj digitálnych tlačovín s maximálnym formátom 360 x 570 mm vytlačené integrovaným inkjetovým tlačovým systémom. Vytvrdzovanie UV laku zabezpečujú LED žiariče.
Prognóza
Knihárske a dokončovacie spracovanie sa v posledných rokoch posunulo do sofistikovaných a automatizovaných riešení, ktoré zvládnu nízke, ale aj veľmi vysoké objemy tlačovín. Neustále pokračuje trend plnej automatizácie a už nie je novinkou, že stroje sa automaticky prednastavujú na základe sprievodných informácii obsiahnutých v JDF súbore. Zvyšovanie podielu digitalizácie a automatizácie pri strojoch na finalizáciu polygrafických produktov pomôže tlačiarenským podnikom a knihárskym prevádzkam byť flexibilnejšími a efektívnejšími voči svojim klientom. Podľa doterajšieho vývoja sa neočakáva, že v nasledujúcich rokoch dôjde k výrazným zmenám v porovnaním s dnes nastúpenými trendmi. Predpokladá sa skôr, že výrobcovia ponúknu o niečo výkonnejšie, flexibilnejšie a automatizovanejšie riešenia, ktoré budú umožňovať prestavenie na nové zákazky v ešte kratších časoch. Samozrejmosťou bude aj podpora a nastavovanie pomocou dát CIP3 a CIP4. Nakoniec, necháme sa prekvapiť, čo nové v tomto segmente trhu predstaví napríklad veľtrh Drupa 2012 v nemeckom Düsseldorfe.
[/column][space height=”5″]
František Martančík: NOVUM F&M
