Generačná výmena

Práve pred rokom  sme priniesli informáciu v rozhovore s Jozefom Blahom a Gregorom Mistríkom, spoločníkmi firmy GRAFITEC SLOVAKIA GROUP, že sa u nich pripravuje generačná výmena. „Otcov zakladateľov“  strieda generácia ich detí. Mária Blahová a Gregor Mistrík jr. A to bol aj dôvod nášho stretnutia s Gregorom Mistríkom jr.

Vonku v ten novembrový deň vládlo neobvykle teplé, slnečné počasie, a tak sa náš rozhovor začal pri prechádzke areálom SOŠ polygrafickej v Bratislave Rači, kde firma sídli. Staré brezy si zanovito držali jesenné lístie, akoby chceli dokázať, že hoci sa blíži čas zimy, stále majú čo ukázať. V prírode je to ako s ľuďmi. Vlastne aj my sme jej súčasťou. Aj nás v istom čase čaká jeseň života, bilancovanie  a úvahy o tom, čo zanechávame nastupujúcej  generácii.

Gregor Mistrík

V našich zemepisných šírkach to má však jednu zvláštnosť. Po prevratných udalostiach v roku 1989 začali na Slovensku vznikať súkromné spoločnosti, vrátane tých rodinného typu. Ich zakladatelia boli väčšinou ľudia v strednom veku s potrebnými životnými skúsenosťami a hlavne s odhodlaním niečo naozaj dokázať. No a pre väčšinu z nich sú práve ostatné roky  obdobím, kedy odchádzajú do dôchodku. Teda pred  problém nástupníctva bola a je postavená veľká časť podnikateľskej verejnosti. Možno i preto je podnikateľský príbeh Grafitecu Slovakia zaujímavý.

Aké bolo vo vašom prípade rozhodovanie, či pokračovať v otcovom biznise alebo sa radšej  vydať vlastnou cestou?

Vždy ma bavila technika a obchod. Už ako 14-ročný som cez prázdniny chodieval do otcovej firmy a pomáhal pri inštalácii nových technológií a servise. A nielen cez prázdniny. Bolo to pre mňa také samozrejmé. Napokon som síce vyštudoval ekonómiu, ale už počas štúdia mi bolo jasné, že nastúpim do Grafitec Slovakia. Vlastne nebolo čo riešiť.

Vzťahy s otcami zakladateľmi?

No, môj otec z firmy odišiel už pred pár rokmi, ale vždy si nájde čas  prísť „skontrolovať“, ako sa nám s Máriou darí. Pán Blaho je ešte stále vo firme, ale počiatkom budúceho roka tiež bude končiť. Doposiaľ ešte stále robí kopec užitočnej roboty, ktorá by inak už skončila na našich stoloch. A je jednoducho fajn, že keď niečo riešime, pre jeho názor stačí zájsť do susednej kancelárie. Naši otcovia firmu založili a vybudovali do dnešnej podoby. Ich starosť o ďalší osud firmy je teda pochopiteľná a ich „koučovanie“ má pre nás zmysel, aj keď nie vždy máme na veci rovnaký názor. Dôležité však je, že nakoniec vždy vieme nájsť spoločné riešenie.

Čo hovorí vaša skúsenosť z preberania firmy?

No ja asi môžem hovoriť hlavne ako nástupca – ako to vidia odchádzajúci, na to sa treba spýtať ich. Prvým predpokladom takého kroku je určite mať vzťah k danému odboru a, samozrejme, výdrž. To sa u mňa budovalo roky a vždy som si bol vedomý, že to nie je pozvánka na čajový večierok, ale k tvrdej každodennej robote. Jednoducho v našej branži je to tak. V našom prípade s Máriou sme mali pred sebou skvelý príklad našich otcov, ktorí vydržali spolupracovať vyše dvadsať rokov, čo tiež nie je v našich podmienkach úplne samozrejmé. A bolo na nás mladých, ako si podelíme kompetencie a naučíme sa spolu fungovať. Syn nikdy  nedokáže nahradiť svojho otca na sto percent. V niečom je lepší, v niečom horší. Je jednoducho iný. Aj keď tomu porovnávaniu sa asi nevyhneme. Je to v ľudskej povahe. No a je tiež v povahe vzťahu otcov a synov mať ambície dokázať viac ako môj otec. Čas ukáže.

Na zmenu vedenia spoločnosti reagujú aj naši zákazníci. Už som si vypočul napríklad – „No toto by som so starým Mistríkom nevybavil“, ale aj „So starými pánmi to bolo jednoduchšie“. Jednoducho naši dlhoroční zákazníci zaregistrovali už dlhšie ohlasovanú zmenu a, samozrejme, očakávali, čo to s firmou urobí. Tento problém sme sa snažili riešiť veľmi citlivo, dokonca  s Máriou sme si aj viac menej podelili zákazníkov tak, aby zostala kontinuita – ona prebrala zákazníkov svojho otca a ja svojho.

Vlastné podnikateľské ambície?

Ako ďalej je otázka, ktorou sa zaoberáme permanentne už dlhší čas a naši otcovia pri tom nemôžu chýbať.

Tiež si uvedomujú, že podnikali v inej „polygrafickej“ dobe, ktorá  skončila krízou v roku 2008. Slabší krízu neprežili a my ostatní?  Všetko sa dynamicky mení a ako odznelo aj na nedávnej konferencii PRINTPROGRESS – neprežije ani ten, kto bude najsilnejší v odbore, ani najinteligentnejší, ale ten, ktorý bude najviac schopný prispôsobiť sa zmene!

Takže áno, uvažujeme o zmenách na základe meniaceho sa prostredia i požiadaviek zákazníkov. Chceme ďalej  skvalitňovať  starostlivosť o zákazníkov, prostredníctvom využitia moderných komunikačných technológií. Cítime tiež potrebu efektívnejšej komunikácie. Potrebujeme byť viac videní a počutí. No a sme otvorení aj iným podnikateľským príležitostiam v rámci odboru. Vieme, že to nebude ľahké, ale zmeny čakajú celý sektor.

Vaši zákazníci sú skôr staršia generácia alebo vo vašom veku?

Povedal by som, že je to tak 50:50. Aj my vnímame, že vo firmách našich zákazníkov dochádza ku generačnej zmene. Takže i oni riešia problémy podobné našim.
Ale poznám aj príbehy, kedy si zakladateľ nevychoval svojho nástupcu z rodinného prostredia, resp. jeho deti nemali záujem kráčať v jeho šľapajach, a tak firmu predáva či likviduje. To sú tie smutnejšie príbehy.

Vaša spoločnosť zastupuje na Slovensku renomovaných svetových výrobcov polygrafickej techniky pre oblasť pressu a postpressu.  Aká je skúsenosť robiť biznis napríklad s Japoncami? Zastúpenie Horizonu zrejme robíte najdlhšie.

Japonci vo všeobecnosti vyrábajú stroje vynikajúcej kvality, ktoré spoľahlivo pracujú v rôznych priemyselných odvetviach, polygrafiu nevynímajúc.  Niekedy je však s nimi problematická komunikácia, napríklad, keď im chcete navrhnúť  nejakú zmenu, ktorú žiadajú naši zákazníci alebo sa objavila ako užitočná novinka u iných výrobcov. Aj keď im to navrhnete, trvá spravidla dlhšiu dobu než si váš názor osvoja. Neskôr prídu oni za vami s tým istým alebo podobným riešením, že čo si o tom myslíme a či by to mohlo fungovať. Jednoducho im dlhšie trvá väčšia technologická zmena, ktorú už medzitým ostatní prijali. Ale ak s riešením napokon prídu, tak funguje excelentne.

Gregor Mistrík (1978)

Narodil sa v Martine.
V Bratislave absolvoval štúdium na Gymnáziu Juraja Hronca a následne dva roky na STU. Po skončení základnej vojenskej služby sa vrátil k vysokoškolskému štúdiu a úspešne ukončil Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Od roku  2005 pracuje v spoločnosti GRAFITEC SLOVAKIA  GROUP.
Je spolumajiteľom a konateľom spoločnosti.

GRAFITEC SLOVAKIA GROUP s r. o. poskytuje komplexné služby pre tlačiarne a knihárske prevádzky. Od poradenstva pri výbere vhodnej technológie, cez sprostredkovanie financovania, dodávku strojov a zariadení, montáž a zaškolenie obsluhy, až po rýchly a kvalitný servis, podporený operatívnymi dodávkami náhradných dielcov a spotrebných materiálov.

Na slovenskom trhu zastupuje významných  medzinárodných výrobcov:
Horizon – knihárske stroje a zariadenia
Ryobi MHI Graphic Technology – ofsetové tlačové stroje RMGT
Perfecta – rezacie stroje a rezacie systémy
KOMFI – laminovacie a lakovacie stroje
RENZ – dierovacie a viazacie systémy
Hagedorn – nože a rezné nástroje pre polygrafický priemysel Stago – pomocné knihárske zariadenia
Spoločnosť v roku 2015 dosiahla tržby  1,75 mil. eur.

Pre nás to ale môže niekedy znamenať stratu obchodu, pretože zákazník nechce tak dlho čakať. Ich typickou vlastnosťou je tiež to, že na trh dajú len sto percentne odskúšané stroje. Nikdy nedajú do predaja nedostatočne odskúšané prototypy. Majú tiež výbornú servisnú podporu.

Viete po japonsky?

Len niekoľko zdvorilostných fráz. Obchodným jazykom medzinárodného biznisu je, samozrejme, angličtina.
A napodiv, keď hovoria Slovák a Japonec po anglicky, veľmi dobre si rozumejú. Smiech. U Japoncov obdivujem ich snahu vám pomôcť. Sú na naše pomery neskutočne zdvorilí a ústretoví. Slová „nie“ či „nedá sa“ asi ani nemajú vo svojom slovníku. A ak aj nie sú schopní vyjsť vám v ústrety, podajú to tak, že ste vlastne tiež spokojný. Mimochodom, veľmi ich zaujímali naše pohnútky pokračovať v biznise našich otcov.

Polygrafická komunita na Slovensku?

Domnievam sa, že spoločne málo komunikujeme a neriešime problémy odvetvia.  Polygrafia od toho zrejme nezahynie, ale určite by sa nám robilo ľahšie. Akosi sme sa každý zahľadeli do seba a svojich firemných problémov a na kultiváciu samotného biznis prostredia, v ktorom podnikáme, nám nezostal čas. Aj Grafitec Slovakia bol pred časom iniciátorom dohôd v sektore dodávateľov napríklad v oblasti evidencie neplatičov. Všetci sme cítili potrebu finančného ozdravenia polygrafie. Ale tento pokus stroskotal. Neviem identifikovať, či bola dôvodom silná konkurencia, alebo niečo iné. V poslednom čase nastal posun k lepšiemu, možno  aj vďaka časopisu PrintProgress a rovnomennej konferencii. Ale stále mám pocit, že sme len na počiatku cesty. A možno je to výzva pre prichádzajúcu polygrafickú generáciu.

Za rozhovor poďakoval  Pavel Vitek  
foto autor a red. archív