Hodnoty, na ktorých sa oplatí stavať

Tohtoročné Trienále plagátu Trnava 2015 vyvrcholilo 15. októbra slávnostným odovzdávaním cien víťazom medzinárodnej súťažnej prehliadky plagátov. Posledným sprievodným podujatím Trienále je retrospektívna výstava tvorby grafika a plagátistu Jozefa Dóku ml., spoluzakladateľa TPT, ktorá  prebieha v dňoch 6. novembra 2015 – 24. januára 2016 v Galérii dizajnu SATELIT v Bratislave.

Keďže sme sa TPT 2015 venovali v minulom čísle na šestnástich stranách v sekcii Typo:Grafik:Um, pozrime sa na Trienále v širších súvislostiach.

Renomovaná medzinárodná značka a kultúrny posol Slovenska

Trienále plagátu Trnava je medzinárodná súťaž a výberová výstava aktuálneho svetového plagátu usporadúvaná od roku 1991 každé tri roky v Trnave. Ide o najväčšie podujatie tohto  druhu na Slovensku a jedno z najvýznamnejších vo svete. Za 24 rokov sa stala prestížnou medzinárodnou súťažou. Od r. 1994 sa uskutočňuje pod záštitou Medzinárodnej rady asociácií grafického dizajnu ICOGRADa, s udeľovaním prestížnej Grand Prix. Súčasťou TPT je i rad sprievodných podujatí a aktivít, menších výstav, prednášok a workshopov usporadúvaných v rovnakom čase aj v iných mestách na Slovensku. TPT využíva dlhoročné renomé podujatia hlásiaceho sa k tradičným hodnotám a súčasne sa snaží, viac či menej úspešne, prinášať inovácie, odrážajúce neustále meniaci sa charakter grafického dizajnu. S TPT sú spojené najvýznamnejšie osobnosti svetového grafického dizajnu v oblasti plagátovej tvorby, ktoré šíria dobré meno Slovenska.

Slávnostné odovzdávanie ocenení TPT 2015 otvoril Róbert Němeček,  riaditeľ trnavskej Galérie Jána Koniarka, ktorá je organizátorom Trienále.

Akú má Trienále budúcnosť?

O tri roky (2018) sa má uskutočniť jubilejný 10. ročník Trienále. Mal som možnosť intímne nahliadnuť do atmosféry ostatných dvoch ročníkov, teda 2012 a 2015. A vynára sa predo mnou čoraz viac otáznikov o budúcnosti tohto významného medzinárodného podujatia. Varovné sú aj hlasy odbornej verejnosti, vyjadrené i prostredníctvom nášho časopisu. Pripomeňme si niektoré:

O TPT 2009: Zakladateľská generácia TPT odovzdala organizačnú štafetu mladým kolegom… Zmena, ktorú noví organizátori urobili v obsahovej štruktúre zaradením kategórie WEB dizajnu, sa nevydarila.

O budúcom TPT: Organizátorov čaká jubilejný 10. ročník TPT. A s tým nielen zodpovedná a náročná príprava podujatia,  ale tiež desaťročia neriešená otázka cenných zbierok Trienále,  ktoré v skladovom provizóriu Galérie Jána Koniarka v Trnave predstavujú 6 000 exponátov od najvýznamnejších umelcov a dizajnérov 20. a 21. storočia. Ich odborné usporiadanie by malo poslúžiť pre ďalšie výstavné, publikačné, študijné a kultúrne účely.
Je to povinnosťou zodpovedných a bolo by pekným darčekom domácej i zahraničnej kultúrnej verejnosti.

Dušan Junek, spoluzakladateľ TPT

O cene Master’s Eye Award: Cena bola vymyslená ako najvýznamnejšia cena TPT. Jej špecifikum a unikátnosť v celosvetovom kontexte podobných súťažných výstav plagátu bola v tom, že sa udeľovala členom poroty. Tým sa TPT stalo  atraktívnym a doteraz jediným podujatím svojho druhu.  Do poroty boli pozývané významné, medzinárodne uznávané osobnosti grafického umenia a špeciálne plagátu. V roku 2009 sa organizátori TPT rozhodli zmeniť tento štatút a odvtedy sa členom poroty už neudeľuje…stala sa iba jednou zo špeciálnych cien… a TPT sa žiaľ dobrovoľne (mne z doteraz neznámych príčin) vzdalo jednej z originálnych vecí, ktorá ho jasne odlišovala od desiatok podobných výstav vo svete.

Vladislav Roztoka, spoluzakladateľ TPT

TPT 2015: Tibor Mikuš, predseda Trnavského samosprávneho kraja pre našu redakciu spomenul, že TPT, ako významné medzinárodné podujatie, by si zaslúžilo pri príležitosti nadchádzajúceho 10. ročníka pripraviť a vydať reprezentačnú publikáciu. Naše vydavateľstvo VELDAN mu takýto knižný projekt predstavilo a T. Mikuš dal prísľub, že ho podporí.

Vpravo, tohtoročný laureát Veľkej ceny TPT 2015 Alain le Qernec (FR) s členom medzinárodnej poroty a dlhoročným priateľom Karlom Míškom (ČR). Ako zdôraznil  vo svojom príhovore: „Som nesmierne poctený udelenou  cenou” –  a s úsmevom dodal, „…i keď som si na túto chvíľu musel niekoľko rokov počkať”.

Keď značka nekomunikuje, zomiera

Súčasná organizácia podujatia ukázala potrebu citlivejšie reflektovať stav, že od značky, ktorá za uplynulých 24 rokov získala mimoriadne medzinárodné renomé a úspešne reprezentuje Slovensko sa očakáva, že tomu bude zodpovedať aj špičková organizačná stránka a priebeh jej najvýznamnejších akcií. Ako kontraproduktívne sa ukázalo časové rozdelenie otvorenia a slávnostné odovzdávanie cien víťazom. V dnešnom uponáhľanom svete ťažko zaujmete svoju cieľovú skupinu natoľko, aby sa dvakrát v priebehu  mesiaca vrátila na to isté podujatie. A tobôž, ak sa jedná  o zahraničnú klientelu. A tak ani na otvorení a už vôbec nie pri slávnostnom odovzdávaní cien víťazom neboli „tí správni“ ľudia.

Medzi prehliadkami sú minimálne dva roky, kedy značka nekomunikuje, „ zobúdza sa“ až v roku ďalšieho Trienále. Treba si uvedomiť, že z TPT sa stala inštitúcia, a práve tak by sa mala chovať, vrátane priebežnej, účinnej a efektívnej marketingovej stratégii a mediálnej komunikácie.

Zároveň sa začína hlásiť generačný problém. Zakladateľská generácia Trienále pomaly odchádza zo scény a títo obdivuhodní ľudia a umelci by radi videli, že ich dieťa má pred sebou ešte dlhú a úspešnú budúcnosť. Pre nastupujúcu generáciu je to výzva i povinnosť.

Treba o problémoch hovoriť a dať Trienále novú víziu

Je vecou nielen organizátora, ale aj širšej kultúrnej komunity, ktorá je roky spojená s Trienále, aby o problémoch, ale i o veciach, ktoré sa ako nový prvok osvedčili hovorila a želateľne ich nastavila. Inak sa môže stať, že obdivné slová, ktoré na adresu Dušana Juneka a niekdajších organizátorov Trienále 2003 vyslovil jeden z najvýznamnejších svetových grafikov Lex Drewinský z Berlína: „Trnava je neznáme, aj keď pekné mesto kdesi v strede Európy. Je úžasné a neuveriteľné, že tebe a tvojim kolegom sa podaril uskutočniť taký zázrak, že každé tri roky malú Trnavu dokážete zmeniť počas niekoľko mesiacov na hlavné mesto svetového plagátu a vďaka tomu ju poznajú tisíce kultúrnych ľudí na všetkých kontinentoch“, sa stanú zabudnutou históriou.

Text a foto Pavel Vitek