Tlačové správy - Polygrafia

Kauza digitalizácia vstupuje do tragikomickej fázy

Kauza digitalizácia alebo trapas s Dropboxom.
Ing. Katarína Krištofová sa na stránke SNK pochválila, že SNK zverejnila zbierky Pavla Dobšinského na svojej stránke v minimálnej kvalite 96 dpi so základným postprocessingom a OCR. V Dropboxe. Dobšinského rozprávky sú už zdigitalizované dávnejšie a niekoľkokrát napr. v Zlatom fonde SME alebo v SAV… Ale ide o niečo iné. Znovu o nekompetentnosť a snahu aj ten najprimitívnejší výsledok prezentovať ako geniálny produkt skvelého manažmentu.

Ukazuje sa opäť, že v SNK majú žalostné poznatky o digitalizácii a sprístupňovaní digitálneho obsahu. Podľa európskych pravidiel je zásada digitalizovať texty v najvyššej dosiahnuteľnej kvalite, teda 400-600 dpi.

Nie je žiadny problém aj sprístupniť obsah vo vysokom rozlíšení. To čo robia, netreba, preboha, ukazovať nikomu, aby si Slovensko neutŕžilo medzinárodnú hanbu. Dosť sa čudujem. Veď SNK má k dispozícii najmenej 3 profesionálne systémy, ktoré môže použiť na prezentáciu digitálneho obsahu. Medzi nimi aj systém Mediainfo, ktorý verejne vyhlásila SNK za zbytočný. Sú to srandisti…
Existujú voľne dostupné bezplatné profesionálne open source softvéry (Fez, Invenio, Dspace, Omeka a ďalšie.).

Okrem toho, MKSR zaplatilo v rokoch 2006-2010 niekoľko desiatok miliónov za vývoj systému Slovakiana. Kde sa ten stratil? Prečo sa nepoužíva?  Že vraj sa Slovakiana niekde naprázdno točí v Univerzitnej knižnici v Bratislave na nejakom serveri. Vzorový tunel. Namiesto lokalizácie profesionálnych systémov sa ide opäť vyvíjať niečo, čo sa nikdy nepoužije? Už sa robí aj na to nové verejné obstarávanie.
Veď národná knižnica zverejňuje  digitálny obsah cez Dropbox (akože úschovňa), ktorý na to nie je určený.
(Pozri: https://www.dropbox.com/s/e4s6tcqnn6q5udt/17A0762450.pdf).

Profesionálny trapas, ktorým sa Slovensko a jej erbová inštitúcia zapíše do dejín… Ľudia, ktorí vedia, že s projektom mám niečo spoločné, ma zastavujú a pýtajú sa ma: „Tak toto platí Európa? Na tento paškvil idú tie obrovské európske milióny?“ Čo im mám povedať? Slovom, hanba.

A čo dlhodobé archivovanie digitálneho obsahu? To je problém na celom svete. Ale nie pre našich obchodníkov-odborníkov. Opäť sa ukazuje, že IKT firmy sú schopné skonzumovať a zdôvodniť akékoľvek množstvo peňazí. Aj na zbytočné veci. Pre IKT firmy je požehnaním nekompetentný a ustretový” manažér.

MKSR a SORO uprednostnili v roku 2012 zakúpenie technológie na dlhodobé archivovanie všetkého, čo sa zdigitalizuje v národných projektoch pred nákupom digitalizačných robotov, na ktorých sa má vyprodukovať podľa OPIS2 najviac digitálneho obsahu (2 800 000 objektov, 250 000 000 strán, 34 petabytov obsahu).

Aby to bolo jasné. Budeme mať v rámci OPIS2 archív s kapacitou 64 PB. Odhadujem, že bude vyťažený tak na 10-15%.

Mimochodom, v roku 2015, keď bude koniec projektu OPIS2 bude navrhnuté riešenie a technológia už „výbehové“. Udržanie bude stáť ročne možno zo dva milióny. To bude platiť ministerstvo kultúry. To je starý, asi o 100% predražený koncept MKSR z rokov 2008-2009. Teraz tomu problematickému  riešeniu dávajú umelé dýchanie. V archíve má byť podľa OPIS2 asi 3 400 000 objektov a celková kapacita archívu má byť asi 64 petabytov.

Dlhodobým archivovaním sa rozumie na svete archivovanie na dlhší čas ako 50 rokov (Kongresová knižnica USA hovorí o 100 rokoch). Na tento archív sa minulo asi 33 miliónov eur. Archív je doteraz nefunkčný. Viete koľko v ňom bolo v apríli objektov? JEDEN!!!

Mimochodom, dlhodobé archivovanie najcennejšieho digitálneho obsahu v centre hlavného mesta Slovenska, v Univerzitnej knižnici v Bratislave je dozaista svetový „unikát“.

Ešte pikoška: SNK uzavrela 21. januára 2013 zmluvu na dlhodobé archivovanie digitálneho obsahu s Univerzitnou knižnicou, ktorá má archív spravovať. Viete, na aký čas je zmluva uzavretá? Žiadnych 50 rokov. Do júna roku 2014!!! Teda asi na rok. Takú zmluvu by som v živote nepodpísal. Veď preto tam aj nie som. Doteraz však do archívu SNK nemohla dať nič, lebo archív nefunguje. Univerzitná knižnica v Bratislave, ktorá za archív zodpovedá, dokonca nie je schopná ani garantovať archivovanie digitálneho obsahu v archíve za 33 miliónov eur do roku 2019. Na prevádzku a archivovanie budú potrebné ďalšie milióny zo štátneho rozpočtu. O to ide? Takže, žiadne obavy. Peňazí je dosť. Žiadna kríza neexistuje.

Autor: Dušan Katuščák
Zdroj: http://katuscak.blog.sme.sk

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tlačidlo Späť hore