Obraz sveta vo svete obrazov – Príbeh knihy TGU
Nie je obvyklé, a zvlášť nie v reáliách dnešnej doby, aby po štyroch rokoch prezentácie jednej veľkej témy v odbornom časopise, vznikla potreba a predovšetkým čitateľské očakávanie, vydať jej obsah aj knižne. Príbeh tejto knihy sa začal úplne nevinne, ako väčšina skvelých vecí, na počiatku roku 2012.
Redakčná beseda 2012. Zľava: P. Choma, P. Rozložník, D. Junek a S. Stankoci.
Mali sme za sebou vydavateľskú skúsenosť s odborným časopisom pre polygrafiu a súvisiace odvetvia PrintProgress a uvedomili sme si, že v obsahu sa nám akosi málo a sporadicky objavujú informácie o rozsiahlom svete obrazov, znakov, grafiky a vizuálnej komunikácie. Teda sveta, ktorý nás obklopuje a atakuje zo všetkých strán a má
s polygrafiou absolútne principiálnu súvislosť. Je, obrazne povedané, jej rodnou matkou.
Na počiatku bola redakčná beseda
Už prvé číslo 2012 prinieslo netradičnú pozvánku a výzvu na diskusiu odborníkov s príznačnými úvahami grafika Dušana Juneka (Obraz sveta vo svete obrazov) a spisovateľa Daniela Heviera (Spojenie obraznosti a slovesnosti). Následné pozvanie za diskusný redakčný stôl prijali uznávané osobnosti slovenského grafického dizajnu a pedagógovia Stanislav Stankoci, Pavel Choma, Pavol Rozložník a, samozrejme, Dušan Junek, ktorý sa podujal debatu moderovať. Doteraz vo mne doznieva nesmierne hlboký ľudský zážitok z toho stretnutia a hlodavý pocit neistoty, ako sa tej rozsiahlej filozofickej, čisto odbornej a zároveň spoločensky aktuálnej problematiky zhostiť v časopiseckej forme.
Redakčná beseda s medzinárodnou porotou Trienále plagátu Trnava 2012.
Inšpirujúce – Trienále plagátu Trnava
Riešenie prišlo v čase prípravy projektu mediálneho partnerstva na Trienále plagátu Trnava 2012. Oslovili sme TypoDesignSlovakia (Fero Jablonovský, Dušan Junek, Vladislav Rostoka), významné osobnosti slovenského grafického dizajnu a vizuálnej komunikácie a ponúkli sme im priestor v časopise. Nesklamali naše očakávania a prišli s časopisom v časopise s názvom Typo:Grafik:Um s podtitulom: Premýšľanie o vizuálnej komunikácii a kultúre. A dohodli sme sa aj na ambicióznom rozsahu – z prostredia domácej tvorby, česko-slovenského kontextu i zahraničia. Jeho prvých osem časopiseckých strán vyšlo v júni 2013.
Ďalej to už bolo ako s novonarodeným dieťaťom, ktoré rýchlo dospieva a začínate tušiť jeho skutočný talent a potenciál. V roku 2015 sa na prianie čitateľov časopisu sekcia T:G:U rozrástla na dvanásť časopiseckých strán. No a „dospelo” nielen T:G:U a jeho tvorcovia ale aj vydavateľ. Totiž, dospeli sme spoločne k rozhodnutiu, premeniť matériu z časopisu do knižnej podoby a ponúknuť ich čitateľskej verejnosti.
Ideme do toho
Bezmála rok príprav a trištvrte roka tvrdej práce. A vôbec to nebola prechádzka ružovým sadom.
Umelci a podnikatelia, fantázia a tvrdá realita. To sú dva rôzne svety a nájsť spoločnú reč nie je jednoduché. Termíny, sponzori, prekladatelia, právnici a stále dokola. Fondu na podporu umenia sa náš projekt asi nezdal dosť dobrý. Zrejme mali lepšie? Peniaze, peniaze, peniaze. Našťastie, vďaka podpore „osvietených“ manažérov – polygrafov ale i priateľov z iných branží sa projekt podarilo prefinancovať a dokončiť. 
A nastal deň D. Keď som bral na slávnostnom krste do rúk mikrofón a pozrel sa do zaplnenej konferenčnej sály trnavského hotela Holiday Inn, chvíľu som mal pocit, že nevydám zo seba slovo. To kúzlo sa naozaj podarilo? Ľudia držali knihu v rukách, privoniavali čerstvej tlači, pohládzali laminovanú obálku a neveriacky v nej listovali. Výrazy ich tvárí hovorili za všetko. Hlboko som si vydýchol. A so mnou možno ďalších šesťdesiat ľudí, ktorí sa na zrode nevšednej knihy podieľali.
A to je všetko. Vlastne, všetko je v tej knižke.
Veríme, že táto generačná výpoveď o vizuálnej kultúre spoločnosti na prelome dvoch storočí zaujme nielen odbornú čitateľskú obec. A dúfame, že komerčný úspech prvej knihy bude dobrým základom pre prípravu a vydanie jej pokračovaní.
Poznámka na záver
Možno sme si to ešte nevšimli alebo celkom neuvedomili, ale naša spoločnosť za ostatných 27 rokov riešila úplne iné problémy ako oblasť vlastnej kultúrnej identity a jej nezastupiteľného významu v hodnotovej orientácii ľudského spoločenstva, ktoré si hovorí národ. A v hodine dvanástej, keď odchádzajú generácie výnimočných tvorcov a umelcov, sa nám snažia odovzdať svoje posolstvo.
Buďme vnímaví, lebo sa stratíme v labyrinte zabudnutia.
