Edície 2016Edície časopisu

Ofset a digitál spája sily

Klaus Schmidt, marketingový riaditeľ/ Corporate Communications Koenig & Bauer AG, svojou aktívnou účasťou na 3. konferencii PrintProgress
2016, najväčšej tohtoročnej polygrafickej udalosti roka na Slovensku i v Česku, potešil rodinu našich polygrafov. Tak ako ostatní prednášajúci bol limitovaný vyčleneným časom, v rozhovore s ním preto nadviažeme na jeho vystúpenie. Keďže do kongresovej sály hotela Holiday Inn Trnava sa zmestilo len 150 osôb jeho poznatky a názory sa prostredníctvom nášho časopisu dostanú aj k širšiemu okruhu našich čitateľov.

 

Klaus Schmidt

Z vášho životopisu sme sa dočítali, že ste v roku 1980 ukončili štúdium ekonómie a následne ste 10 rokov pôsobili v nemeckých obchodných a priemyselných komorách, pričom osem rokov ako výkonný riaditeľ Würzburgskej komory. Až potom ste začali pracovať a dodnes ste verný polygrafii a značke Koenig & Bauer AG (KBA). Prečo práve polygrafia?

Klaus Schmidt: Bola to čistá náhoda. Dr. Hans-Bernhard Bolza-Schünemann, vtedajší výkonný riaditeľ spoločnosti Koenig & Bauer AG, bol tiež prezidentom Obchodnej
a priemyselnej komory vo Würzburgu. Vedel, že chcem prejsť na priemysel. Keďže KBA vtedy prevzala bývalého konkurenta Albert-Frankenthal AG a rýchlo rástla, spýtal
sa ma, či by som nechcel pracovať priamo uňho ako vedúci kancelárie koncernu. Súhlasil som. O dva roky neskôr, po znovuzjednotení Nemecka, sa spoločnosť Planeta Druckmaschinenwerke v Radebule pri Drážďanoch (aktuálne KBA-Sheetfed) pridala do KBA skupiny a práce bolo viac než dosť. V roku 1991 som prevzal marketing koncernu, v roku 1992 som sa dostal do vedenia spoločnosti a v roku 1993 som ako zástupca manažmentu bol zvolený do dozornej rady materskej spoločnosti Koenig & Bauer, ktorej členom som bol do mája 2016.

Prvýkrát ste boli na našej konferencii. Aký dojem vo vás zanechala a ako ste na nej  vnímali atmosféru medzi slovenskými a českými polygrafmi?

Klaus Schmidt: Nielenže som bol po prvýkrát na konferencii PrintProgress, ale aj po prvýkrát na Slovensku. Konferencia bola dobre organizovaná, atmosféru medzi slovenskými a českými účastníkmi i celkovo hodnotím ako príjemnú. Veľký rozdiel som nespozoroval. Väčšina prednášok bola zaujímavá a profesionálna, pri niektorých bolo na môj vkus veľa vlastnej propagácie. To sa ale pri konferenciách so sponzormi stáva často. Možno by bolo dobré najbližšie naplánovať menej prednášok, a namiesto toho nechať viac času na diskusiu.

Trendy ovplyvňujúce polygrafickú výrobu a trh polygrafie

Na 3. konferencii ste sa podelili o váš pohľad na trendy a špeciálne komunikačné trendy, ktoré po Drupe ovplyvňujú polygrafickú výrobu a trh polygrafie.  Ktoré z nich považujete za rozhodujúce?

Klaus Schmidt: Trendov je veľa, z môjho pohľadu najdôležitejšie sú:

  •  Po počiatočných polemikách sa printové a online médiá, ako i digitálna a analógová tlač stále viac spájajú a navzájom podnecujú. Príkladom sú krosmediálne aplikácie s AR kódmi alebo hybridné aplikácie s ofsetovou/digitálnou tlačou. Konkurencia spestruje fantáziu a obchodovanie.
  •  Digitalizácia reťazca procesov v rámci tlačiarní a medzi agentúrami/koncovými spotrebiteľmi, poskytovateľmi tlače a dodávateľmi je ďalší trend, ktorý sa vzhľadom na Priemysel 4.0 (Priemyselná revolúcia 4.0) ešte viac posilní.
  •  Tlačiť samo o sebe už nestačí. Veľa zákazníkov očakáva plný servis – vytváranie, produkciu, logistiku, ba dokonca i uskladnenie s dodaním „just-in-time“.
  • Mnoho dodávateľov a tlačiarní hľadá rastúce trhys obalovou alebo funkčnou tlačou, nakoľko akcidenčná a publikačná tlač vďaka online médiám stagnuje alebo sa zmenšuje. Toto odhalila Drupa 2016.
  •  Polygrafia ako celok má budúcnosť, nakoľko prostredníctvom digitálnej tlače vznikajú nové aplikácie. Digitálna tlač sa ale rozvíja do značnej miery pomalšie, ako sa predpokladalo, pretože individualizovaná tlač je stále zriedkavá a chýbajú ešte správne obchodné modely pre aplikácie v publikačnej a reklamnej tlači. V tlači obalov, ktorá je poháňaná objemom a cenami, sú digitálne procesy beztak iba na začiatku.

 

Ste zástupca spoločnosti vyrábajúcej predovšetkým ofsetové tlačiarenské stroje. V súvislosti s Drupou ste venovali v prednáške významnú pozornosť aj digitálu. Spoločnosť KBA na Drupe 2016 predstavila aj novú koncepciu digitálneho stroja (KBA VariJET 106-Powered by Xerox), ktorý má rozšíriť vaše portfólio. Aký vývoj predpokladáte v oblasti ofsetových a digitálnych strojov?

Klaus Schmidt: Toto ponímanie nie je správne. Čo sa týka strojov, tlačiarenských postupov a sekcií trhu, je KBA medzi poprednými výrobcami zďaleka najrozšírenejšia. Podniky skupiny KBA dodávajú hárkové a rotačné ofsetové stroje pre akcidenčnú tlač, tlač na plech, publikačnú tlač, tlač obalov a novín, flexotlačové zariadenia pre flexibilné obaly a vlnitú lepenku, sieťové a digitálne tlačiarenské stroje pre prémiové duté výrobky zo skla a plastu, špeciálne stroje (rotačná oceľotlač, suchý ofset, sieťotlač) pre výrobu bankoviek, digitálne atramentové rotačné tlačiarenské stroje so šírkou pásu od 0,77 m až do 2,25 m pre publikačnú, akcidenčnú, reklamnú a dekoračnú tlač. Do toho spadajú atramentové a laserové označovacie systémy pre priemyselné aplikácie.

V niektorých oblastiach má KBA vedúce postavenie na trhu. Na Drupe 2016 sme s KBA VariJET 106-Powered by Xerox dodatočne predstavili koncept modulového hárkového stroja pre digitálnu tlač na skladacie škatule, ktorý spája atramentovú technológiu tlače s osvedčenou ofsetovou technológiou tlače v jednom zariadení.

Spoločnosť KBA predstavila na Drupa 2016 svoje novinky veľkolepo. Marketing a komunikácia značky sú veľmi dôležité. Ako najvyššia „hlava“ marketingu a komunikácie značky KBA na celom svete, prezradíte svoju filozofiu tvorby marketingovej komunikácie a prezentácie značky? Čo sú jej nosné piliere?

Klaus Schmidt: Náš marketing je v porovnaní s inými skôr konzervatívny. V KBA kladieme veľký dôraz na inováciu, otvorenosť, flexibilitu, orientáciu na zákazníka, serióznosť a spoľahlivosť. Týchto hodnôt sme sa pridržiavali i pri našom vystúpení na veľtrhu Drupa. V porovnaní s mnohými inými stánkami si mohli návštevníci v KBA vziať tlačové vzory (vytlačené vzorky) zo všetkých strojov, hovoriť s obsluhou stroja a so sprievodcom nazrieť i poza oponu. Na druhej strane boli na Drupe profesionálnejšie vystúpenia ako v prípade KBA, ale obsah je pre nás v tomto prípade dôležitejší ako obal. Naši zákazníci chcú a musia s našimi strojmi zarábať peniaze, a tu preto profesionálne zinscenované plané sľuby veľmi nepomôžu.

Je dôležité odlíšiť sa od konkurentov. Ako vnímate práve rozdiely vo filozófii, ktorú prezentuje a presadzuje KBA oproti najväčším konkurentom? Mám na mysli marketing a komunikáciu, nie technológie.

Klaus Schmidt: Keď nás porovnám s niektorými z našich konkurentov ako Heidelberger Druckmaschinen AG alebo poskytovateľov digitálnej tlače pochádzajúcich z office-oblasti, sme určite spoločnosť viac poháňaná technológiou ako marketingom. Toto má na jednej strane historické pozadie, pretože Koenig & Bauer AG je známa predovšetkým vďaka svojim veľkým rotačným zariadeniam (novinovým rotačkám) a KBA-Sheetfed (divízia zameraná na hárkové stoje) je pre mnoho ľudí na trhu tou prvou, na ktorú sa obracajú v rámci stredných a veľkoformátových ofsetových hárkových tlačiarenských strojov pre obalovú tlač. Na oboch trhoch zohráva marketing inú úlohu ako v prípade malých štandardných strojov alebo spotrebných tovarov. Na druhej strane nám pestrosť našich produktov pre najrôznejšie trhy a naša decentralizovaná organizácia spoločností pre každý trhový segment s vlastnou zodpovednosťou sťažujú jednotný vstup na trh. Neustále však na tom pracujeme a v lete 2017 pri príležitosti 200. jubilea spoločnosti Koenig & Bauer AG prinesieme bližšie informácie.

Rozširovanie portfólia a inovácie sú nutnosťou doby a nastupujú v porovnaní s nie tak dávnou minulosťou veľmi rýchlo. Myslíte si, že sú zákazníci schopní reagovať na časté technologické inovácie a má takáto technologická inovácia  reálne hranice? Ako vidíte ďalší vývoj výroby konvenčných tlačiarenských strojov z pohľadu stále sa presadzujúceho digitálu.

Klaus Schmidt: Inovovať len kvôli inovácii samej nedáva veľmi zmysel, nakoľko tlačiarenské stroje nie sú žiadne smartfóny, pri ktorých sa má každým novým modelom naštartovať odbyt. Inovácie v oblasti B2B (business-to-business) sú vtedy zmysluplné, keď užívateľovi ponúknu pridanú hodnotu, t.j. nižšie výrobné náklady, vyššiu produktivitu alebo flexibilnejšie možnosti použitia pre dodatočné obchodovanie.

Chcete sa dočítať viac? Objednajte si predplatné časopisu PrintProgress a prečítajte si celý rozhovor.  

Za rozhovor poďakoval: Marian Hains, VELDAN

Fotografie: František Martančík a Eleonóra  Szombatová

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Tlačidlo Späť hore