Polygrafia a nový zákon o odpadoch – Zatiaľ polojasno

Nový zákon o odpadoch priamo aj nepriamo zasahuje do prevádzky a fungovania každého podnikateľa či spoločnosti na Slovensku, ako aj samotných obyvateľov.

Povinnosti pôvodcu odpadu

Do priamych vplyvov by sme mohli zaradiť povinnosti súvisiace priamo s odpadovým hospodárstvom vo firme, ako sú napríklad povinnosti pôvodcu a držiteľa odpadu, uvedené hlavne v § 14 zákona o odpadoch. V týchto povinnostiach až tak veľa zmien ale nenastalo. Odpady vznikajúce
z výroby či prevádzkovej činnosti by mala spoločnosť evidovať, ohlasovať, zhromažďovať aj s nimi nakladať oddelene od komunálnych odpadov od zamestnancov, čiže aj samostatné kontajnery či zmluvy so zberovými spoločnosťami. Asi najkontroverznejším paragrafom je § 58, ktorý ukladá povinnosť pôvodcom odpadov z obalov, ktorí sa nepovažujú za výrobcu obalov*, ohlasovať údaje o materiálovom toku týchto odovzdaných odpadov do 25. dňa nasledujúceho mesiaca. Ohlásenie sa momentálne zasiela na MŽP SR, po zriadení koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a z neobalových výrobkov tomuto koordinačnému centru.

RNDr. Alexandra Grgulová

K spôsobu vypĺňania tlačiva ministerstvo vydalo aj usmernenie (nájdete na www.minzp.sk v sekcii Témy a oblasti > Odpady a obaly > Odborno-metodické usmernenia > Usmernenie k spôsobu vypĺňania tlačiva “Ohlásenie o materiálovom toku odpadov z obalov” podľa § 58 zákona č. 79/2015 Z.z.) a tejto problematike sa venovalo aj viacero článkov. Spôsob získania údajov do tohto ohlásenia si musí ale určiť každá spoločnosť sama podľa jej nastavených systémov, nakoľko do tohto tlačiva sa nahlasujú len údaje o odovzdaných množstvách odpadov z obalov, ktoré obaly sa zároveň nenahlasovali OZVčke na obaly, nakoľko pre tie sa spoločnosť považuje za výrobcu obalov*.

Na vyplnenie tohto ohlásenia vám teda nepostačuje informácia od zberovej spoločnosti, koľko odpadu od vás odobrala. Vy musíte tento údaj vedieť rozdeliť na odpady z obalov, ktoré pochádzajú z vášho dovozu a na odpady z obalov, ktoré pochádzajú od slovenských dodávateľov, nakoľko do ohlásenia sa dávajú len odpady z obalov od slovenských dodávateľov, pretože pre tie prvé sa považujete za výrobcu. Do ohlásenia sa nedávajú odpady z obalov, ktoré idú na zneškodnenie, napriamo ich ale dať na zneškodnenie nemôžete, musí tu byť medzičlánok (zberová spoločnosť), nakoľko vy takéto odpady môžete odovzdať len zberovej spoločnosti alebo do zariadenia na zhodnocovanie. Ak do 25. dňa nasledujúceho mesiaca nemáte informáciu o finálnom zhodnotení, podávate toto ohlásenie aj tak, a keď sa dozviete R-kód nakladania (zhodnotenie), podáte doplňujúce ohlásenie. Ak bol ale finálny kód nakladania D-kód (zneškodnenie), doplňujúce ohlásenie už nepodávate. Ohlásenie sa podáva za každé katalógové číslo odpadu na samostatnom tlačive a taktiež aj za každú zberovú spoločnosť, čiže ak vám odpady z obalov z papiera a lepenky 15 01 01 odoberajú dve zberové spoločnosti, ohlásenie za 15 01 01 podáte na dvoch samostatných tlačivách, jedno pre jednu zberovú spoločnosť a druhé pre druhú.

Toto je len výber z problematiky k § 58. O tom, že tieto čísla ministerstvo nikdy nespáruje a nebude z nich vedieť nič vyhodnotiť, hovoriť nebudeme. Ostáva nám len veriť, že avizovaná novela zákona odstráni alebo aspoň upraví tento paragraf, aby nepredstavoval takú administratívnu záťaž pre podnikateľov, akou je v súčasnej podobe.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov

K nepriamym vplyvom môžeme zaradiť rozšírenú zodpovednosť výrobcov vyhradených výrobkov (ďalej len „RZV“), ktorá sa netýka priamo odpadového hospodárstva spoločnosti, ale je vztiahnutá na výrobky a obaly týchto výrobkov, ktoré spoločnosti uvádzajú na slovenský trh. Tu sa budeme venovať RZV pre dva vyhradené výrobky, a to RZV pre obaly a RZV pre neobalové výrobky.

Seminár pre firmy Bratislava 2016.

RZV – obaly

RZV pre obaly sa vzťahuje na tie spoločnosti, ktoré obaly používajú na zabalenie výrobkov, a tým pádom uvádzajú tieto obaly na trh SR. V prípade, že sú výrobky uvádzané na trh pod obchodnou značkou inej spoločnosti, tak táto spoločnosť, pod ktorej obchodnou značkou sú výrobky uvádzané na trh, zodpovedá aj za obaly, v ktorých sú tieto výrobky zabalené. V ostatných prípadoch zodpovedá za obaly tzv. balič/plnič, v prípade dovozu výrobkov zodpovedá za obaly, v ktorých sú dovážané výrobky zabalené, dovozca. Na spoločnosť, ktorá si dováža výrobky, aj keď len pre vlastnú spotrebu, sa teda vzťahuje RZV pre obaly za obaly dovezených výrobkov, a v prípade, že spoločnosť následne aj výrobky balí, tak aj na takéto obaly, ktoré spoločnosť použila na zabalenie.

RZV – neobalové výrobky

RZV pre neobalové výrobky sa vzťahuje na tie spoločnosti, ktoré uvádzajú takýto neobalový výrobok na trh SR. Neobalový výrobok je výrobok, ktorý nie je určený na balenie, odpad z neho skončí v komunálnom odpade a je vyrobený z papiera, plastu, skla alebo viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky. Zoznam neobalových výrobkov je možné si pozrieť v prílohe č.16 vyhlášky MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov. V skratke by sa dalo povedať, že RZV pre neobalové výrobky z papiera sa vzťahuje na samotný papier a lepenku a výrobky z papiera a lepenky. RZV by sa mala vzťahovať vždy na toho prvého, ktorý uvádza neobalový výrobok na trh SR ako prvý.

Neobalový výrobok – papier

V prípade výroby/dovozu papiera by sa za výrobcu neobalového výrobku (v tomto prípade papiera), mal považovať ten výrobca/dovozca papiera, ktorý tento papier uviedol na trh tým, že ho predal napr. tlačiarňam. Následne tlačiarne, ktoré na tento papier vytlačia časopis, sa už nebudú považovať za výrobcu vyhradeného výrobku (časopisu), nakoľko na tento papier sa už RZV uplatnila. V prípade, že by si aj tlačiarne na seba vztiahli RZV za takýto časopis, došlo by nie len k dvojitej platbe za ten istý papier, ale aj k dvojitej evidencii, z ktorej sa vypočítavajú ciele zberu a zhodnocovania, čo by malo za následok umelé navyšovanie týchto cieľov.

NATUR-PACK – Ekovýchova DAPHNE reportáž.

Neobalový výrobok – časopis

Iný prípad je, keď si spoločnosť sama dovezie/vyrobí papier a na tento papier následne vytlačí časopis. V tomto prípade sa táto spoločnosť (dovozca/výrobca a zároveň tlačiareň) považuje za výrobcu vyhradeného výrobku za tento časopis (nie za papier), nakoľko až tento časopis je uvádzaný na trh SR. V prípade dovozu už hotových časopisov sa spoločnosť považuje za výrobcu neobalového výrobku za tento dovezený časopis. Ministerstvo k tejto problematike určenia výrobcu vyhradeného výrobku vydalo aj stanovisko, ktoré ale nie je právne záväzné. Na základe tohto stanoviska určili ako výrobcu vyhradeného výrobku zákazníka tlačiarní, čiže tých, ktorí si tlač vyhradených výrobkov objednávajú. Z nášho uhla pohľadu však toto nie je správne riešenie (ani logicky ani zákonne), nakoľko koncových zákazníkov tlačiarní by nebolo možné odkontrolovať, a tým pádom by sa zvyšoval počet tzv. „free-riders“ – spoločností, ktoré si svoje povinnosti neplnia a ufinancovanie navrhovaného systému by nebolo možné a stanovisko nemá zákonnú oporu.

Výroba obalov

Pozitívna zmena sa však týka výroby papierových obalov. V prípade, že spoločnosť dováža lepenku, z ktorej vyrába napríklad papierové krabice určené na balenie, nepovažuje sa za výrobcu neobalového výrobku ani za dovezenú lepenku ani za vyrobené krabice, nakoľko táto lepenka nespĺňa definíciu neobalového výrobku (neobalový výrobok nie je určený na balenie). RZV sa vztiahne až na baliča/plniča, ktorý túto krabicu použije na zabalenie, čiže na takúto lepenku sa nevzťahuje RZV pre neobalové výrobky, ale len RZV pre obaly (aby sa predišlo dvojitým platbám aj evidencii). V prípade, že spoločnosť takúto lepenku odovzdá inej spoločnosti na výrobu krabíc, odporúčame mať od tejto spoločnosti čestné prehlásenie, že dodaná lepenka sa použije na výrobu obalu, aby sa dovážajúca spoločnosť mohla preukázať v prípade inšpekcie. Ak spoločnosť nevie preukázať, na čo sa jej lepenka použije, považuje sa za výrobcu neobalového výrobku pre túto lepenku. Samozrejme, za obaly v ktorých je lepenka zabalená pri dovoze, sa na dovozcu vzťahuje na tieto obaly RZV pre obaly. V prípade, že sa jedná o výrobu/dovoz lepenky, ktorá nie je určená na balenie, napríklad lepenka na zakrývanie nábytku, tak na takúto lepenku sa RZV pre neobalové výrobky vzťahuje a za výrobcu sa považuje jej výrobca alebo dovozca. Rozdelenie zodpovedností za niektoré neobalové výrobky je uvedené v tabuľke.

Splnenie povinností cez OZV

Povinnosti vyplývajúce z RZV pre obaly aj pre neobalové výrobky si spoločnosti vedia splniť prostredníctvom tzv. organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) pre obaly a neobalové výrobky, ktoré za nich zabezpečia nie len splnenie cieľov a limitov zberu, zhodnocovania a recyklácie, ale aj napríklad informačné kampane pre vzdelávanie verejnosti.

Deň Zeme Rajec 2016 s NATUR-PACKom

Recyklačný fond

Samozrejme, ešte stále netreba zabúdať na Recyklačný fond. Síce platobné a ohlasovacie povinnosti voči Recyklačnému fondu zanikajú od 3. štvrťroku 2016, pravidelná kvartálna ohlasovacia povinnosť na MŽP SR (do konca roku 2015 to boli jednotlivé okresné úrady) ostáva zachovaná!

Preto tlačivo Ohlásenie o objeme výroby, cezhraničnej prepravy z iného členského štátu do SR, dovozu, cezhraničnej prepravy do iného členského štátu zo SR a vývozu, je potrebné zasielať na MŽP aj za 3. štvrťrok 2016 a pokračovať tak, až kým avizovaná novela zákona toto ohlasovanie nezruší.

Aké zmeny teda prináša nový zákon o odpadoch?

V prípade obalov je to zodpovednosť za obaly, v ktorých sú zabalené dovážané výrobky, a do ktorých sama spoločnosť výrobky zabalí (výnimka pri balení s obchodnou značkou). V prípade neobalových výrobkov je to zodpovednosť spoločnosti, ktorá prvá uvádza na trh neobalový výrobok, čiže prevažne výrobca/dovozca papiera a dovozca hotových výrobkov.

RNDr. Alexandra  Grgulová, environmentálny konzultant, NATUR-PACK, a. s.