∷ Z aktuálneho vydania

„PRÁCA STROJOM!“

Jan Bourek úspešne zabsolvoval inžinierske a doktorské štúdium na Katedre Polygrafie a fotofyziky na Chemicko-technologickej fakulte Univerzity v Pardubiciach. Po získaní pracovných skúseností vo výskume a manažmente výskumu a vývoja polygrafickej firmy nastúpil v roku 2020 na pozíciu manažéra výskumu a vývoja tlačiarne Colognia press, a.s. v Kolíne.

Priblížte nám prácu na pozícii Research and Development manažéra v tlačiarni, ako ovplyvňujete dianie vo firme?

Na náplň práce R&D manažéra, alebo manažéra výskumu a vývoja, sa musíme pozrieť tak trošku z nadhľadu. Ak spomeniete inovácie, tak to môže byť produkt alebo zariadenia, technológie. Také boli moje skúsenosti aj z predchádzajúcich pôsobísk. Keď som nastúpil do Colognia press, tak sa mojou úlohou stalo venovanie tej produktovej vetve, ale skôr z pohľadu a úvah, ktorým sa ešte nikto nevenuje, alebo nikomu poriadne nenapadnú. Napríklad, máme samolepku a môžeme ju vylepšiť lakom alebo ďalším zušľachtením, ale to je záležitosť, ktorú rieši so zákazníkom skôr obchodník alebo náš produktový manažér. Ja sa ako R&D manažér snažím priniesť do firmy niečo úplne iné. Snažím sa nadviazať na to, že mám kontakty na viacerých akademických a výskumných pracoviskách, napr. Katedra polygrafie a fotofyziky Univerzity v Pardubiciach a spoločnosť Centrum organickej chémie z Pardubíc, na ktorých je množstvo ľudí, ktorých nadchla myšlienka materiálovej tlače. A to, že nemusíte tlačiť len farby, hovorím už 10 rokov. Môžete tlačiť rôzne formulácie, materiály, ktoré sa nejako správajú, môžu plniť určité funkcie, môžu niečo vykonávať… Povedzme senzorové vrstvy. A to sa mi veľmi páči. Teraz vôbec nehovorím o tlačenej elektronike. Na veľtrhu DRUPA 2012 som zažil také osvietenie, keď na stánku Univerzity v Chemnitz predvádzali na papier a fóliu vytlačené hrajúce flexibilné reproduktory. Tým to celé začalo. Povedali sme si, že môžeme tlačiť množstvo iných vecí, ako len farby a sú na to ideálne vhodné sito a flexo tlačiarenské stroje, alebo hĺbkotlač na veľké formáty a náklady.

Vašou úlohou je teda mať doširoka otvorené oči a sledovať dianie na trhu a identifikovať príležitosti, ako zatraktívniť produkty tlačiarne pre jej zákazníkov alebo aj identifikovanie nových produktov?

Áno. Nechceme sa sústrediť len na elektrotechnické čipy, s ktorými sú už veľké skúsenosti, ale sú zložité, lebo potrebujete k nim ďalšie technológie alebo profesie. Teraz pracujeme na senzoroch, ktoré sa dajú rôzne použiť. Napríklad citlivým substrátom potlačené fólie pod strešnú krytinu ako senzory zatekania, resp. kontroly izolácie a tesnenia. To sme tu vyvinuli a momentálne sa to testuje.

Ale to je už dosť vzdialené od klasickej polygrafie.

Áno a nie. Musíte urobiť formy. Tlačí sa to, ale je to skôr ako zložitá zušľachťovacia vec, lebo potlačené fólie sa zalaminovávajú, vysekáva sa do nich, aby sme docielili správne funkcie… Ale mňa veľmi tešilo, ako to všetko funguje. Teraz čakáme na výsledky testov. Môže to byť úplne nový polygrafický produkt s využitím v stavebníctve. Tlačový stroj beriem ako výrobné zariadenie, z ktorého môže ako hotový výrobok na konci procesu vypadnúť čokoľvek. Hovoríme, že čokoľvek čo dostanete do nejakej formy a formulácie (farby), sa dá vytlačiť. S univerzitou VUT v Brne vyvíjame produkt – etiketu potlačenú citlivou vrstvou na ozón. Nápad spočíva v tom, že v tejto dobe Covidovej sa významne používajú ozónové generátory na dezinfekciu verejných priestranstiev, uzatvorených spoločných priestorov… Ale viete, či to ozónové čistenie (dezinfekciu) použili alebo nepoužili? Keď tam nalepíte túto etiketu, tak dokonca zistíte nielen, či tam ozón aplikovali, ale aj v akej dávke ho ozónový generátor vyprodukoval. To ukáže škála vytlačenej citlivej vrstvy. A na základe rôznych štúdií je potom známe, aká konkrétna dávka ozónu, do akej miery ničí a aké vírusy, ale aj baktérie. Pracujeme na podobnom projekte na indikáciu prítomnosti kyslíka vo vakuovaných obaloch v potravinárskom priemysle. Etiketa s citlivou vrstvou na kyslík je nalepená vo vnútri vakuového obalu a v prípade porušenia obalu sa dostane dovnútra kyslík a farba na etikete sa zmení. Spotrebiteľ ihneď vidí, že obal bol narušený a potravina môže byť kontaminovaná. Môže to významne napomôcť aj zníženiu plytvania s potravinami, pretože senzor na čpavok a biogénne aminy aplikovaný na obdobnej etikete môže indikovať prítomnosť alebo neprítomnosť nežiadúcich procesov v potravine po uplynutí záruky, a tým poukázať aj na to, že hoci je potravina už po záruke, je stále v poriadku,  bezchybná, lebo nezačali nežiadúce procesy, ktoré ju znehodnocujú, alebo sú zdraviu škodlivé.

Čítať celý rozhovor

 

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pozrite si tiež
Zatvoriť
Tlačidlo Späť hore