PrintProgress – nezávislá platforma názorov (2)

Na otvorenej porade redakcie PrintProgress (17. 9. 2015) odznelo množstvo názorov a podnetov. Všetko sa však povedať nestihlo. Nielen z časových dôvodov, ale najmä z dôvodu naplnenia hlavného zámeru redakcie, že vydavateľstvom VELDAN vyvolané stretnutie generálnych riaditeľov, obchodných a výrobných riaditeľov a manažérov slovenskej polygrafie, vrátane prezidenta Zväzu polygrafie na Slovensku bolo o riešení predovšetkým odborných otázok polygrafie a jej ďalšieho smerovania.

Peter Blubla, prezident Zväzu polygrafie na Slovensku na stretnutí naznačil, že očakáva nástup 4. priemyselnej revolúcie, ktorá bude v znamení narastajúceho vplyvu IT a môže úplne zmeniť charakter tlačiarní v budúcnosti.  Nástupom 4. priemyselnej (IT) revolúcie sa zmení systém riadenia a kontrolingu firiem. Toto sa, samozrejme, dotkne aj polygrafických firiem – tlačiarní. Prienik informačných technológií je zrejmý už v tejto dobe. Krivka inovácií prudko rastie. Má to vplyv nielen na samotné technologické zariadenia a ich obslužný servis a výkonnosť, ale predovšetkým IT zasahuje do riadenia, plánovania, operatívy a kontrolingu tlačiarní, pripomína prezident Zväzu polygrafie na Slovensku.

Na hodnotenie PrintProgress, časopisu polygrafov na Slovensku, s prienikom do Čiech, na porade akosi nezvýšil čas. Účastníkom porady položené anketové otázky preto smerujú aj do tejto oblasti.

Aké informačné zdroje najčastejšie používate pre rozhodovacie a plánovacie procesy?

P. Blubla: Oficiálne štatistické údaje ŠÚ SR. Zahraničné zdroje (analýzy, panelové diskusie), osobné rozhovory s pracovníkmi z branže.
Patrick Schwab, generálny riaditeľ Neografia, a. s.: Vlastné štatistiky a analýzy trhov, EUWID, NBS, zakúpené odvetvové analýzy z nemeckého a GB trhu.
Ivan Topoľský, konateľ spoločnosti Heidelberg Slovensko: Väčšinou vlastné resp. zo Zväzu polygrafie.
Josef Misof, generálny riaditeľ Europapier Slovensko, s. r. o.: SAP, Business information sytem BIS, CRM, CEPI sú podkladmi pre strategické riadenie nášho podniku.
Pavol Kameník, obchodný manažér Mondi SCP, a. s.: Analýzy prieskumných agentúr a vlastné analýzy.
Peter Spiesz, konateľ spoločnosti Böttcher Slovenská republika, s. r. o.:  Eupia a PIRA. Robíme však aj vlastný výskum a používame i naše osobné skúsenosti.
Peter Mračna, Fujifilm Slovakia, s. r. o.: K štatistikám na Slovensku je veľmi ťažké sa dostať. Pre trh EÚ sme malí. Robíme si vlastné analýzy na základe informácií z trhu, zo štatistík, ktoré dostávame z centrály a pomáhajú nám aj informácie zo Zväzu polygrafie.
Tibor Nagy, obchodný poradca KBA, CEE Sp. z o. o.:  Je to otázka skôr na manažment KBA CEE, ale na Slovensku „varím“ z polotovarov našej nemeckej matky. Čerpám z vynikajúcej výmeny informácií v rámci regiónu CZ, PL, SK a pripájam vlastné znalosti trhu, ktoré mám z osobných stretnutí s väčšinou reálnych majiteľov tlačiarní na Slovensku. Mám pochybnosti o tom, že naše slovenské štatistiky mapujú celkový trh zahŕňajúci aj menšie tlačiarne. Za každým číslom v štatistike je potrebné vidieť človeka…
Rudolf Rosskopf, generálny riaditeľ spoločnosti Slovenská Grafia a. s.: Najčastejšie využívame vlastné analýzy
Ľudovít Karpinský, konateľ spoločnosti TYPOSET, s. r. o.: Všetky, ktoré sú mi dostupné plus analyzujeme vlastné údaje, ktoré máme k dispozícii.

Boli by ste ochotní poskytnúť dáta o vašej spoločnosti pre každoročný celoplošný prieskum a analýzu polygrafie a príbuzných odvetví v SR resp. ČR nezávislej prieskumnej inštitúcii?

P. Blubla: Áno.
P. Schwab: Určite áno, obdobnú aktivitu vítam aj na platforme Zväzu polygrafie SR.
I. Topoľský: To závisí od toho, aké konkrétne dáta budú požadované.
J. Misof: Pri garancii, že tieto dáta nebudú zneužité treťou stranou a budeme vystupovať ako anonymná spoločnosť. Prácu s dátami (reporting, kde je zabezpečená anonymita) odporúčam realizovať tak, ako to bolo robené v minulosti u Zväzu veľkoobchodov s papierom SR. Myslím tým dáta predajne podľa produktových skupín. Finančné dáta sú dostupné na stránkach MF SR, tu je anonymita bezpredmetná.
P. Spiesz: Pravdepodobne nie, nakoľko nemecký majiteľ to nemá rád.
P. Mračna: Bez problémov.
T. Nagy: V ČR sa o podobnú štatistiku pokúša každoročne  Grafie CZ a s ňou spolupracujeme. Myslím si, že ak by bola otvorenosť ostatných dodávateľov na Slovensku skutočnosťou, nemáme problém sa do obdobného projektu zapojiť.
R. Rosskopf: Záleží na tom, kto by to bol a načo by tieto údaje mali slúžiť. Myslím si, že výročné správy spoločností, ktoré sú verejne dostupné, sú podľa môjho názoru dosť obsiahle a dá sa z nich veľa vyčítať.
Ľ. Karpinský: Za presne definovaných podmienok áno. Sme malá firma so špecifickým portfóliom produktov a služieb – myslím si, že by to bolo zo štatistického hľadiska bezvýznamné.

Ako súčasné odborné polygrafické školstvo a vzdelávanie napĺňa vaše očakávania?

P. Blubla: Zákon o odbornom vzdelávaní žiaľ nenaplnil očakávania, aby sa v školstve konečne spravil „poriadok“. V našej branži, pôsobí v súčasnosti asi tridsiatka škôl, ktorá poskytuje vzdelávanie v odbore 34, ide predovšetkým o odbor grafik digitálnych médií. Úroveň viacerých škôl však  nespĺňa požiadavky na kvalitnú prípravu nových absolventov. Absencia vzdelávania viacerých odborov (tlačiar, knihár) sa začína prejavovať v ich nedostatku na trhu práce.

P. Schwab: Obnovili a zintenzívnili sme spoluprácu so SOŠ Obchodu a služieb v Martine, odkiaľ k nám chodia na prax študenti polygrafického odboru. Očakávame, že po rokoch absencie tejto spolupráce nám to umožní získať prehľad o vhodných kandidátoch na pozície vyžadujúce polygrafické vzdelanie.
P. Spiesz: Funguje len obmedzene. Je to spojené hlavne so súčasnou nechuťou mladých ľudí vstúpiť do polygrafie.
P. Mračna: Myslím si, že sa konečne vraciame k starému osvedčenému systému spojenia teórie a praxe. U nás sa stále  pokúšame vymyslieť „vymyslené“. Stačí len otvoriť oči, pozrieť  sa, čo robia úspešní susedia, neváhať a prispôsobiť to našim podmienkam.
T. Nagy: Bohužiaľ, v porovnaní s tým, čo som mal možnosť na vlastnej koži zažiť koncom deväťdesiatych rokov, je to zúfalstvo.
R. Rosskopf: Školstvo primárne nie je problém, problémom je nezáujem mládeže o robotnícke profesie všeobecne.
Ľ. Karpinský: Som veľmi sklamaný z teoretickej úrovne znalostí absolventov. Z praktickej ešte viac. Moja skúsenosť je, že si pracovníkov v našej firme musíme vyškoliť prakticky od úplných základov.
Ľ. Bartoš: Na Slovensku v súčasnosti nemáme strednú školu, ktorá by vychovávala odborníkov v oblasti sitotlače. Slovenský zväz sieťotlačiarov a digitálnych tlačiarov v rámci svojich kapacitných, časových a finančných možností prispieva k šíreniu informácií v tejto oblasti a organizuje workshopy, semináre a súťaže pre študentov stredných umeleckých škôl. Pre dosiahnutie tohto cieľa využíva okrem iného aj priestory serigrafickej dielne, ktorú SZSDT pomohol vybudovať v spolupráci so SUŠ v Trenčíne.

Považujete zákon o duálnom vzdelávaní za  efektívne a dlhodobé riešenie?

P. Blubla: Aj keď som zástancom duálneho vzdelávania a držím mu palce, v súčasnej podobe, žiaľ, nie je pre viacerých zamestnávateľov dosť atraktívny.
P. Schwab: Skôr nie, aj keď v zahraničí je s takýmto systémom dobrá skúsenosť. Tam však je to dlhoročný vývoj, neprerušovaný krízami a experimentmi. V krátkodobom a strednodobom horizonte sa u nás nedajú očakávať prevratné výsledky a prínosy. Dlhodobo by to riešením mohlo  byť, po aplikácií korektúr a zlepšení, ktoré prinesú skúsenosti  s fungovaním systému. Najdôležitejší ale bude záujem študentov a ich rodičov.

I. Topoľský: Myslím si, že by mohol zvýšiť kvalitu vzdelania v smere, ktorý požaduje prax.
J. Misof: Považujem ho za prvý potrebný krok, ako zabezpečiť prepojenie teoretickej prípravy mládeže s pracovnou praxou. Je otázne, aké možnosti budú zamestnávatelia mladým študentom ponúkať a s akou „pokorou“ a ochotou učiť sa budú mladí študenti k takejto možnosti pristupovať.
P. Spiesz: Je to určitá cesta dopredu.
P. Mračna: Áno. Bez spojenia teórie a praxe nie je možné  vychovať odborníka.
T. Nagy: Áno, vymysleli sme teplú vodu, ktorá tiekla už dávno predtým… Zrejme je to jediné riešenie, ktoré sa však ťažšie aplikuje vzhľadom na zmenené prostredie konkurenčného prostredia medzi tlačiarňami, ale aj medzi samotnými zamestnancami a učňami.
Ľ. Bartoš: V princípe tento systém je návratom k zabehnutej a v minulosti funkčnej línii vzdelávania. Aktuálne je dôležité doriešiť v systéme veľa dôležitých otázok (finančných, právnych…) tak, aby pre zamestnávateľa bolo atraktívne vzdelávať študenta ako potenciálneho zamestnanca – odborníka.

Ako riešite obmenu a vzdelávanie zamestnancov (interné alebo externé zdroje)?

P. Schwab: Interne a spoluprácou s externými vzdelávacími a poradenskými firmami, ktoré sú špecialistami na danú oblasť vzdelávania.
I. Topoľský: Naši zamestnanci sú pravidelne vzdelávaní v rámci interných zdrojov koncernu. Obmenu riešime spravidla inzerciou a interným výberovým konaním zo záujemcov.
J. Misof: Obmenu riešime externými zdrojmi. Ak myslite obsadzovanie pracovných miest, pokiaľ náš pracovník spĺňa predpoklady k danému pracovnému miestu, uprednostňujeme vždy interné zdroje. Vzdelávanie riešime externými zdrojmi. Zapracovávanie do interných procesov a postupov realizujeme internými zdrojmi.
P. Spiesz: Máme na to vlastný systém vzdelávania. Organizujeme kurzy v Nemecku ale i doma. Vzdelávacie  aktivity pripravujú lokálni manažéri.
P. Mračna: Materská firma nám zabezpečuje všetky druhy školení či už jazykových, odborných alebo manažérskych.
T. Nagy: V KBA vynikajúco funguje systém výchovy vlastných výrobných pracovníkov. Ostatní zamestnanci sú vzdelávaní prostredníctvom školení priebežne podľa štandardov KBA.
R. Rosskopf: Kombináciou interných aj externých zdrojov.
Ľ. Karpinský: Sme firma, ktorá poskytuje aj polygrafické vzdelávanie – je teda jasné, že interným vzdelávaním. Často si ale i ja sadám do „školských lavíc“, aby som sa posunul ďalej.

Je všeobecne známe, že klesá záujem mladých o štúdium polygrafie a hlavne i po jej vyštudovaní sa mnohí absolventi rozhodnú pre pôsobenie v oblasti mimo vyštudovaného odboru. Čo považujete za potrebné urobiť, aby sa táto situácia zmenila? Ako zatraktívniť polygrafické profesie?

P. Blubla: Chýba marketingová podpora polygrafických profesií. O budúcnosti drvivej väčšiny mladých absolventov základných škôl rozhodujú ich rodičia. Preto je potrebné a zamerať na rodičov a tých presvedčiť, že polygrafia je atraktívne odvetvie s perspektívou aj do budúcnosti. Polygrafia tu bude, bude však iná, ale bude stále „IN“.
P. Schwab: Odvetvie by malo mať platformu (Zväz polygrafie, Print Progress, …), ktorá by marketingovo atraktívne vedela pôsobiť na verejnosť a polygrafiu ako takú by „propagovala“. Nemala by pôsobiť len dovnútra branže, ale iniciatívne komunikovať branžu aj navonok. Spoločne s inými článkami knižného a časopiseckého businessu by mohli byť marketingovo podporované médiá, ktoré sú predmetom nášho podnikania: papier, knihy, časopisy….
I. Topoľský: Viac propagovať polygrafickú stavovskú hrdosť a organizovať viac odborno-spoločensko-zábavných akcií. Napríklad slávnostné prijímanie do cechu polygrafov…., na ktorých sa stavovská hrdosť najlepšie utvrdzuje.
J. Misof: Polygrafia sa musí prispôsobiť novým výzvam a potom si ju mladí nájdu. Polygrafia si stále hľadá svoje miesto a zaradenie v budúcnosti. Táto neistota spôsobuje aj súčasný postoj mládeže. Položme si otázku: zvoliť ako budúcnosť svojho dieťaťa – IT sektor a k tomu primerané vzdelanie alebo polygrafické odvetvie? Vieme, aké je vybavenie polygrafickej školy z pohľadu nových technológií…
P. Spiesz: Môže sa zatraktívniť nástupom nových technológií, napríklad digitálnou tlačou a zmenou tlačiarní  na typické priemyselné odvetvie. Polygrafia potrebuje i istotu  do budúcnosti. Pre mladých ľudí je dôležité, aby ich pracovná pozícia bola stabilná a perspektívna.
P. Mračna: Domnievam sa, že je to reakcia trhu. Najviac sú momentálne cenení IT odborníci. Hlavným problémom je však propagácia zameraná na mládež, tá momentálne polygrafii chýba.
T. Nagy: Kredit sa získava len poctivou prácou, korektným prístupom a neustálym napredovaním. Zamestnancov láka rentabilné a stabilné prostredie s dobrým technickým vybavením. Dobrá značka je pre záujem o profesiu tým najdôležitejším, a to neplatí len v polygrafii.
R. Rosskopf: Niekedy v diskusiách zaznieva názor, že je to vec odmeňovania. Myslím si však, že je to dosť zjednodušený  pohľad. Aspoň z pohľadu Slovenskej Grafie sa mnohokrát  stretávame aj s problémom zmennosti v nepretržitej prevádzke, čo v dnešnej dobe najmä mladí ľudia nie sú ochotní akceptovať.
Ľ. Karpinský: Polygrafia musí byť širokou verejnosťou vnímaná ako úspešné a moderné odvetvie. Ako odvetvie, ktoré v minulosti zmenilo dejiny ľudstva pozitívnym smerom a v budúcnosti to bude robiť tiež. Potom sa podľa môjho názoru stane atraktívnym – stane sa niečím, čoho sa aj mladí ľudia budú chcieť stať súčasťou.  Treba v masovejšom meradle propagovať históriu a úspechy súčasnej slovenskej polygrafie. Domnievam sa, že je ich dosť. A potom sa stanú polygrafické profesie atraktívnymi automaticky.
Ľ. Bartoš: Osveta a informovanosť začína už na základnej škole, tu sa žiaci rozhodujú o ďalšom štúdiu, a teda musia o možnostiach a výhodách polygrafie vedieť.

Celkové zhodnotenie časopisu PrintProgress. Čo v ňom chýba a naopak, ktoré prvky obzvlášť oceňujete?

P. Blubla: Hodnotím ho kladne. Prináša pre našu branžu informácie, novinky ale aj pohľad odborníkov na možné smerovanie odvetvia. Možno by sa mal zamerať viac na možný vývoj polygrafie a to nielen po technologicko-technickej stránke, ale aj sortimentnej stránke, systémov riadenia, marketingu a vzťahu k zákazníkom cez pohľad vrcholových manažérov tlačiarní na očakávaný vývoj.
Patrick Schwab: Časopis je kvalitný, obsah, ktorý sa snaží venovať celému spektru polygrafických tém, je „čitateľný“. Rubriky sa v minulom roku zaktuálnili, niet čo vytknúť.
Ivan Topoľský: Oceňujem dobrú grafickú úpravu, aktuálne informácie o nových väčších inštaláciách pre press aj postpress, vhodné skĺbenie čisto polygrafických článkov s umelecko-graficko-kreatívnymi… Privítal by som nejaké pranierovanie neplatičov.
Josef Misof: Chýbajú mi: 1. štatistiky z odvetvia, ako sú napr. počet inštalovaných strojov digitál a ofset na Slovensku a ich porovnanie oproti okolitým krajinám, ďalej vývoj spotreby papiera … 2. Prieskumy zákazníkov. Je to všetko o tlačiarňach, veľkoobchodoch, ale chýbajú tu poznatky konečných zákazníkov, ich preferencie a trendy. Oceňujem, že sa zaoberá trendmi v tlači, v manažmente, v riadení, že predstavuje rôzne aplikácie…
Pavol Kameník: Oceňujem záber časopisu, vyjadrený  aj v jeho názve – Časopis pre polygrafiu a súvisiace odvetvia. Oživiť časopis by mohli možno analýzy niektorých rozhodujúcich trhov polygrafie, informácie z prieskumov, ktoré by mohli pomôcť pre rozhodovacie procesy do budúcnosti.
Peter Spiesz: Časopis PrintProgress sa mi páči a pôsobí na mňa profesionálne.
Peter Mračna: S úrovňou časopisu som spokojný. Pozitívne hodnotím jeho rozšírenie i na český trh. Prijal by som viacej praktických hodnotení od ľudí z výroby.
Tibor Nagy: PrintProgress pôsobí profesionálne. Má prehľadnú grafiku a v prevažnej väčšine uspokojivý obsah, ktorý by mohol byť doplnený viacerými odbornými článkami vysvetľujúcimi procesy v polygrafii. Možno pre niekoho zbytočnosť, ale každý z nás je zvyčajne zameraný na svoj „hlavný prúd“ a tieto „vysvetľovacie“ články by mohli byť užitočné.
Rudolf Rosskopf: V zásade mi v obsahu nič nechýba, niekedy však mám pocit, že práve naopak sú niektoré vydania tematicky veľmi široké.
Ľudovít Karpinský: Oceňujem rubriky a časti, ktoré prezentujú jednotlivé úspešné slovenské firmy, ich produkty a osobnosti slovenskej polygrafie. Marketing je stále viac  kľúčový pre „prežitie“ firiem. Jednoznačne by som rozšíril rubriky zaoberajúce sa predajom a všetkými súvisiacimi témami. Odporúčam ísť hlbšie a čitateľovi priniesť viac a detailnejších informácií z tejto oblasti. Bolo by super, keby sme diskutovali nie o všeobecnom ale o polygrafickom marketingu. O tom, čo funguje a čo nie. Som si vedomý toho, že na Slovensku je to téma, ktorá je predmetom „obchodného“ tajomstva jednotlivých subjektov. Možno by bolo pre začiatok fajn pozrieť sa na konkrétne prípadové štúdie zo zahraničia a potom sa presunúť aj domov.
Ľudovít Bartoš: Odporúčam zaradiť cyklus tém: Sitotlač,  Digitálna tlač, Kreativita mladých dizajnérov.

Pripravil: Vladimír Dobrovič,
 PrintProgress