PrintProgress – nezávislá platforma názorov

Účasť generálnych riaditeľov, obchodných a výrobných riaditeľov a manažérov slovenskej polygrafie, vrátane prezidenta Zväzu polygrafie na Slovensku jednoznačne nasmerovala otvorenú poradu redakcie PrintProgress na riešenie predovšetkým odborných otázok. Tri a pol hodinové rokovanie bolo prierezom hodnotiacich názorov na súčasný stav a výhľady polygrafie v širšom slova zmysle, vrátane jej smerovania vo svete.

Ako poznamenali riaditeľ vydavateľstva VELDAN Marian Hains a šéfredaktor časopisu PrintProgress Pavel Vitek, ktorí spoločne stretnutie polygrafov v Trnave viedli a moderovali: filozofiou redakcie je vytvoriť nezávislú  platformu pre výmenu názorov odborníkov a manažérov  z celého širokého odvetvia polygrafie a aj súvisiacich odvetví. Dôkazom je aj zorganizovanie tejto otvorenej redakčnej porady za účasti najvyšších predstaviteľov výrobných podnikov aj dodávateľov, príprava už tretieho ročníka konferencie PrintProgress v roku 2016, publikovanie nezávislých aj odborných tém a vytváranie priestoru pre ne v časopise. To, že polygrafi chcú diskutovať a vítajú takúto platformu dokazuje aj vysoká účasť jej čelných slovenských a českých manažérov. To je aj istý dôkaz, ako sa toto úsilie redakcii darí napĺňať.

Živú diskusiu otvorenej redakčnej porady PrintProgress odštartoval Peter Blubla, prezident ZPNS.

POLYGRAFIA SÚČASNOSTI

„Polygrafia žije a má budúcnosť. Tento optimizmus u mňa pramení z prístupnej štatistiky,“ s potešením všetkých konštatoval Peter Blubla, prezident Zväzu polygrafie na Slovensku (ZPNS). Potvrdením jeho slov sú aj ukazovatele výsledkov za rok 2014, ktoré sú omnoho priaznivejšie ako za rok 2013. Z pohľadu globálnych trendov polygrafie v Európe sa ukazuje nárast online komunikácie, ako aj digitálnej tlače, čo samozrejme, určitým spôsobom zníži požiadavky na tlač. „Neohrozuje to však ofsetovú tlač, ktorá má na Slovensku dominantné postavenie,“ poznamenal prezident ZPNS. Ako dôležitá sa javí preto najmä orientácia na spoluprácu medzi ofsetovou a digitálnou tlačou. Na ďalší vývoj polygrafického trhu bude mať určite značný vplyv, podľa P. Blublu, ním očakávaný nástup 4. priemyselnej revolúcie. Predpokladá, že bude v znamení narastajúceho vplyvu IT a môže úplne zmeniť charakter tlačiarní v budúcnosti.

„Filozofiou redakcie je vytvoriť nezávislú platformu pre výmenu názorov.”

Oživuje sa produkcia

Tlačiarne na Slovensku zaznamenávajú prudké oživenie svojej produkcie. „Trochu máme problémy uspokojiť požiadavky všetkých zákazníkov,“ hovorí Mirko Brezňan, výrobný riaditeľ TBB, a. s. Banskobystrická tlačiareň sa dostala na predkrízovú úroveň. Potvrdzuje, že printové médium stále žije, že kniha sa stáva často aj účelne využívaným reklamným produktom. Momentálne úspechy však neznamenajú, že to tak bude aj v budúcnosti. Najmä tí veľkí vydavatelia hľadajú aj ďalšie spôsoby pre zabezpečenie reklamy. Veľká tlačiareň obsluhujúca koncového zákazníka nie je témou dňa. Tak ako ofset sa snaží priblížiť k digitálu, ten sa snaží svojou výkonnosťou priblížiť k ofsetu, poznamenal M. Brezňan. Súčasnú úlohu digitalizácie vidí vo zvyšovaní jeho využitia pri zušľachťovaní polygrafických produktov.

Keď sa objavili elektronické knihy nedošlo k zníženiu tlačenej knižnej produkcie, ale malo to opačný efekt. Na tento paradox upozornil Ivan Topoľský, konateľ spoločnosti Heidelberg Slovensko. Došlo teda k čiastočnému vytriezveniu z digitalizácie.

Ukázalo sa, že digitalizácia nie je všeliekom, nie všetko je výhodné robiť digitálnou technológiou. Aj preto „ofset stále žije“, konštatoval aj I. Topoľský.

Najmä v oblasti periodickej tlače dochádza k postupnému poklesu nákladu. U denníkov až viditeľne. Čo sa týka časopisov sú tu aj výnimky v podobe tých, ktoré sú orientované najmä na kuchárske recepty a časopisy s priamou nadväznosťou na filmové trháky, televízne seriály a iné programy s vysokou sledovanosťou, či návštevnosťou. Online reklama prostredníctvom elektronických médií a internetu je veľmi silným konkurentom printových médií. „Rozhodujú marketingové faktory,“ poznamenal M. Hains. Obdobne vo výrobe kníh si udržujú dominantné postavenie Kuchárky, knihy o jedlách a motivačná literatúra, čo vtipne parafrázoval I. Topoľský:

– Pán Lasica, už som vás dlho nevidel v televízii. Kde ste boli?
– Nikde. Problém je v tom, že neviem variť.

Stále pritom platí, že „Malí sú menší a väčší sú ešte väčšími“, pripomenul Rudolf Rosskopf, generálny riaditeľ spoločnosti Slovenská Grafia a. s. Tiež potvrdil, že sa  elektronizáciou neznížil dopyt po printe. Dochádza však  vo výrobe k permanentnému poklesu nákladu. Nahradzujú ho aj zvýšenou letákovou produkciou, ktorá je na rastúcej krivke. Keďže však v súčasnosti exportujú až 70 percent produkcie veľmi silno sa ich dotýka neprehľadná situácia na hraniciach, spôsobená prílivom migrantov do Európy. Každé väčšie zdržanie nákladu pritom môže spôsobiť ekonomické straty pre podniky silne naviazané na export. Žiaľ, ako poznamenal M. Hains, ide o politický dopad, ktorý polygrafi nemôžu ovplyvniť.

Je dostatok kvalifikovaných zamestnancov?

Diskusia sa rozprúdila aj okolo nedostatku kvalifikovaných, ale i zaučených pracovníkov v sektore polygrafie. Ukazuje sa,  že „tlačiarina“ nie je príťažlivá pre ľudí. Podľa Petra Spiesza, konateľa spoločnosti Böttcher Slovenská republika, s. r. o., napomôcť k vyriešeniu tohto problému by mohli aj migranti. Viacerí sa pritom zhodli na tom, že získať odborníka tlačiara či obchodníka je v polygrafii ťažké. Vzdelávanie polygrafov je preto veľmi dôležité. Avšak záujem školákov o štúdium v polygrafických odboroch je veľmi malý. P. Spiesz ale poukázal aj na nepripravenosť škôl a na ich nedostatočnú úroveň. Naproti nemu P. Blubla obhajoval dobrú úroveň bratislavskej Strednej odbornej školy polygrafickej (SOŠP). Je jediná svojho zamerania na Slovensku. Ponúka niekoľko študijných odborov polygrafického a grafického zamerania v dennom aj pomaturitnom a nadstavbovom štúdiu, ako aj ďalšie služby polygrafickej výroby. Mirko Brezňan v tejto súvislosti poznamenal, že v TBB sa osvedčili interné programy vzdelávania, ktoré sú vysoko špecializované pre jednotlivé oblasti. Pri zvyšovaní odbornej pripravenosti zamestnancov vo výrobe využívajú aj rotáciu odborníkov na jednotlivých pozíciách. V konečnom dôsledku ich preto nemôže nepríjemne prekvapiť odchod zamestnanca, alebo jeho premiestnenie na inú pozíciu v spoločnosti. Ľudovít Bartoš zo Zväzu sieťotlačiarov a digitálnych tlačiarov (SZSDT) pripomenul, že na Slovensku je to bieda so školami, ktoré by vzdelávali sitotlačiarov (SOŠP v Bratislave ich tiež, podľa neho, pripravuje len pomenej). Aj preto túto úlohu si na svoje plecia zobral SZSDT. Zabezpečuje niekoľko stupňové vzdelávanie. Prvotné zaškoľovanie nového zamestnanca však uskutočňuje majiteľ firmy.

Dovzdelávanie zamestnancov v segmente digitálu považuje za dôležité Ľudovít Karpinský, konateľ spoločnosti TYPOSET, s. r. o. Podľa jeho poznatkov sa však grafici akosi nechcú zúčastňovať na ďalšom vzdelávaní.

Patrick Schwab, generálny riaditeľ Neografia, a. s. v Martine, ako ďalšiu možnosť zvyšovania kvalifikácie polygrafov odporúča, aby cestovali po svete, tam získavali skúsenosti a po návrate tieto nové poznatky uplatňovali v polygrafii.

Podľa Františka Martančíka, spolupracovníka časopisu PrintProgress bude potrebné v oblasti vzdelávania sa zamyslieť aj nad tým, či pripravovať v rámci štvorročného maturitného štúdia pre polygrafiu už 15-ročných chlapcov, alebo sa sústrediť na doškolenie, či preškolenie absolventov iných stredných škôl, respektíve vysokých škôl z daného odboru. Josef Misof, generálny riaditeľ Europapier  Slovensko, s. r. o., reagoval negatívnou skúsenosťou na tzv.  duálne vzdelávanie. Dohodli sa v ňom s polygrafickou školou, že v prípade, ak nebudú spokojní so študentom, ktorého im vybrali, nahradia ho novým. Škola im vyšla v ústrety, ale neboli nakoniec spokojní ani po ich výmene. Žiaľ, aj v tomto prípade sa potvrdzuje, že o štúdium polygrafie nie je dostatočný záujem, že tí lepší si vyberajú lákavejšie odbory.

Zrejme duálne vzdelávanie v súčasných podmienkach nebude očakávaným všeliekom. Zatiaľ zo strany polygrafických podnikov takmer nie je záujem spoločne sa podieľať so školami na príprave budúcich polygrafov. Nevie sa, či je to z pohodlnosti, alebo z nedostatku vlastných pracovníkov, ktorí by sa mohli zhostiť praktickej prípravy študentov, alebo z iných špecifických dôvodov. Jednoznačná odpoveď nezaznela ani na tejto porade.

Možnosti trhu sú obmedzené

Viacerí sa v súvislosti s ďalšou perspektívou polygrafie  na Slovensku zamýšľali nad možnosťami domáceho odbytu. Aj keď došlo k oživeniu slovenského polygrafického trhu, nevyhli sa konštatovaniu, že v porovnaní s ČR a najmä Poľskom je náš polygrafický trh veľmi malý. Preto, najmä veľké podniky orientujú svoju výrobu predovšetkým na export. I. Topoľský pritom poukázal aj na to, že až na veľké podniky sa u nás výrazne menej investuje do polygrafie ako v ČR, v Maďarsku a najmä v Poľsku.

Michal Kourek, CICERO Stapro Group s. r. o. – obchodný manažér pre ČR a SR, potvrdil oživenie českého polygrafického trhu. V súvislosti s Poľskom ale poznamenal, že tam je dotovaná celá polygrafická výroba. Martin Bělik, Dataline Technology, a. s., ČR si povzdychol nad tým, že polygrafia je v ČR, oproti Poľsku, mimo zorného poľa záujmu spoločnosti, čo pripisuje okrem iného aj skutočnosti, že polygrafi nemajú svoje zastúpenie v parlamente. Môžeme bez zveličovania konštatovať, že obdobná situácia je i na Slovensku. Na zdôraznenie vládnej podpory v Poľsku P. Schwab kontroval, že Neografia sa nebojí poľskej konkurencie, kde vláda investuje do polygrafie veľké prostriedky najmä z eurofondov. Neografia dnes exportuje  80 percent produkcie, do budúcna je však pripravená export  ešte zvýšiť. Podľa šéfa Neografie nie len cena je rozhodujúca, dôležitú úlohu v podnikaní zohráva aj história značky a tá ich je zárukou kvality. Peter Mračna, Fujifilm Slovakia, s. r. o. sa v diskusii ohradil proti generalizácii, že my Slováci sme horší ako Česi. Rozdiely vo výsledkoch sú podľa neho dôsledkom porovnateľne väčšieho českého a poľského trhu.

Hovorilo sa tiež o členení tlačiarní a úpadku malých tlačiarní na Slovensku. „Až na niekoľko veľkých takmer všetky patria do segmentu malých tlačiarní,“ v rámci diskusie o úpadku malých, tzv. rodinných tlačiarní to poznamenal Tibor Nagy, obchodný poradca KBA, CEE Sp. z o. o. „Malé tlačiarne sú pritom flexibilnejšie,“ pripomenul Peter Lauko, produktový manažér Konica Minolta. Vyzdvihol aj úlohu digitálu, ktorý podľa neho „stále viac dopĺňa ofset“. Čo sa týka cien, tiež poznamenal, že nie sú tým hlavným prostriedkom pri uzatváraní obchodu s klientom. „Tento rok predávame stroje, ktoré sú drahšie, klient si ich však kúpi. My to vnímame pozitívne,“ konštatoval.

P. Schwab poukázal na krach v dôsledku polygrafického zakuklenia sa. „Veľmi dôležité bude viac sa orientovať na podporu ofsetu, aby sme boli konkurencie schopní voči krajinám blízkeho východu,“ poznamenal na margo veľkého skupovania celých tlačiarní, najmä arabskými krajinami. V budúcnosti by, podľa neho, mohli byť vážnym konkurentom slovenskej polygrafie. Aj podľa P. Schwaba je možné, že prežije len menší počet denníkov, týždenníky len s väčšou pridanou hodnotou a reklamné tlačivá, ktoré si udržiavajú dostatočný záujem.

Oživenie vo výrobe papiera

Ako posledná došla na pretras výroba a predaj papiera, základnej suroviny tlačiarov. Pavol Kameník, obchodný manažér Mondi SCP, a. s. prejavil potešenie nad tým, že dochádza k oživovaniu trhu papierov, čo v spoločnosti Mondi začínajú výraznejšie cítiť až tento rok. „Pohybujeme sa na hranici 92-percentnej využiteľnosti našich výrobných  kapacít. Rozširujeme portfólio papiera pre digitálnu tlač,  ako aj výrobu papiera, ktorý sa hodí tak pre výrobu ofsetovú ako aj pre digitálnu tlač,“ konštatoval. Ofsetový papier je však lepší biznis ako digitálny, aj keď už pred 15 rokmi sa v súvislosti s digitalizáciou hovorilo o konci ofsetového papiera, poznamenal P. Kameník. Podľa Juraja Palčinského, predsedu predstavenstva Antalis, a. s., celková výroba papiera klesla a dotácie pokrivili trh. Štefan Šteller, generálny riaditeľ SCP Papier, a. s., poznamenal, že určite dobre pôsobí, keď sú predajcovia kvalifikovaní. Pre spoločnosť je však podľa neho jedno, kto ten papier predá. Ceny papiera sú úplne na spodku. „Nám by veľmi pomohlo, keby sa v polygrafii zdvihli ceny výrobkov a tým aj papiera,“ povzdychol si Š. Šteller. Diskusiu výrobcov a predajcov papiera uzatvoril Josef Misof, generálny riaditeľ Europapier Slovensko, s. r. o. „My cítime obrovský tlak na ziskovosť našich obchodov. Sme platformou veľkoobchodu, predávame to, čo si zákazníci pýtajú.“ Konštatoval však, že nevedia, ako dlho vydržia s týmto obchodom, keďže nedokážu celú ťarchu zvyšovania cien papiera výrobcami preniesť na svojich zákazníkov. Upozornil tiež na existenciu zákazníkov, ktorí využívajú tlačiarenské služby v susednom Česku a v Poľsku, čo má priamy vplyv na znižovanie spotreby papiera na Slovensku.

Ukazuje sa, že polygrafi sú v otázke ďalšieho vývoja čiastočne skeptickí. Nevedia presne, kam to celé bude smerovať – nevedia odhadnúť konečnú spotrebu slovenského trhu. Neexistuje vyčerpávajúca štatistika ani prognóza o kapacite tlače. Padali rôzne nápady, ako pomôcť polygrafii: napr. reklama v televízii, práca s deťmi a podobne. Padla aj výzva na vytvorenie klubu polygrafov…

Spoločná fotka všetkých účastníkov zo štadióna v Trnave.

Ponuka redakcie

Po živej diskusii o polygrafických témach nastúpila téma spolupráce s redakciou pri príprave budúcoročnej konferencie PrintProgress, ktorá bude mať už svoj tretí ročník. Marian Hains, riaditeľ vydavateľstva VELDAN: „Účastníci stretnutia síce vyplnili stručné dotazníky, v ktorých vyjadrili svoje názory na náš časopis. Privítame však aj dodatočne zaslané poznatky, ktoré pomôžu obohatiť PrintProgress a nasmerovať jeho obsah požadovaným smerom v budúcnosti. Radi by sme, nie len počas otvorenej porady a konferencie, ale natrvalo vytvorili v našom časopise, určite aj vašom, nezávislú platformu pre výmenu názorov v oblasti polygrafie. Oceňujeme, že značná časť z vás už aktívne spolupracuje na tvorbe obsahu, či už rozhovormi, PR článkami, alebo aj reklamami. Je na vás ostatných, či prijmete hodenú rukavicu.“ 

Od 1. 10. 2015 realizuje naše vydavateľstvo VELDAN prieskum spokojnosti čitateľov PrintProgress. Viac sa dočítate na www.printprogress.sk. Vopred ďakujeme za Vaše názory. Sú pre nás dôležité.

Spoločenská časť

Priestor na neformálnu výmenu názorov takmer všetci využili v rámci spoločenskej časti. Vydavateľstvo VELDAN sprostredkovalo prehliadku trnavského, najmodernejšieho futbalového štadióna na Slovensku, a následne návštevu rodinného vinárstva Terra Parna, Jozefa a Drahoslavy Zvolenských. Degustácia vína, kačacina a husacina s mastenými lokšami a kapustou, boli príjemnou bodkou tomuto užitočne využitému stretnutiu. V ďalšom čísle sa k stretnutiu a zaujímavým myšlienkam z neho vrátime.

Viac fotografií z podujatia nájdete TU.