Printy NEUMRELI
“Printy by sa nemali spoliehať na to, že polovica tržieb bude v dohľadnom čase pochádzať z digitálnych médií. Vydavatelia by sa preto mali sústrediť tam, kde sú peniaze – v printoch. Trend aj naďalej bude, že printy budú mať masívny zásah a veľkú lojalitu, hoci nepôjde o módnu záležitosť. Nie z každej módy sa nakoniec stane aj trend. A nie každý trend musí byť módny”
[message_box title=”” color=”yellow”]Médiá sú posadnuté Facebookom a Twitterom a vydavatelia akceptujú, že digitálne a sociálne médiá sú práve tá cesta, ktorou sa musia vydať. No nie vždy to je pravda. Zástupcom vydavateľstiev z celého sveta na konfe-rencii Svetovej asociácie novín to na Malte vysvetľoval konzultant Eamonn Byrne, ktorý vo Veľkej Británii radí printom aj vysielateľom pri hľadaní obchodných riešení. „Nie z každej módy sa nakoniec stane aj trend. A nie každý trend musí byť módny,“ hovorí E.Byrne v súvislosti s diskusiou o slabnúcej pozícii printov v digitálnej ére.[/message_box] [column col=”1/2″]O zafixovanie predstavy, že printy sú mŕtve, sa podľa neho postarali samotné médiá, keď sa nadchli prílevom státisícov používateľov na bezplatné a málo zarábajúce webstránky. Printy sa odpísali, hoci čísla o ich využívaní hovoria – napriek poklesu – pravý opak. „Včera čítalo noviny o 41 % viac ľudí z celého sveta, ako išlo na internet,“ cituje zo svojej prezentácie pre mediálne agentúry Suzanne Raitt z brandžovej asociácie Newspapers Canada. Obchodné oddelenia printov musia podľa nej často komunikovať s mladými pracovníkmi mediálok, ktorí sami tlačené médiá veľmi nečítajú. A aby im zvýšili chuť na papierové médiá, používajú tiež argument, že „počet ľudí, ktorí čítajú noviny každý deň, je vyšší než počet tých, čo si dajú Big Mac raz do roka“.
Napriek pretrvávajúcemu vplyvu printov to podľa E. Byrna neznamená, že podiel tlačených médií na reklamných tržbách nebude ďalej klesať, práve naopak.
Celosvetovo bude internetu patriť druhé miesto v reklamnom koláči podľa neho už koncom tohto roka. Na prvej priečke zostane televízia a tlač sa presunie na tretie miesto.
Výmena printov a internetu z pohľadu výdavkov na reklamu však nebude viesť aj k takémuto zloženiu výnosov vo vydavateľstvách. „Digitálne tržby nebudú tvoriť viac ako 10 % vašich tržieb až do roka 2014,“ hovorí E. Byrne.
Printy by sa preto podľa konzultanta nemali spoliehať na to, že polovica tržieb bude v dohľadnom čase pochádzať z digitálnych médií. Vydavatelia by sa preto mali sústrediť tam, kde sú peniaze – v printoch, tvrdí E. Byrne. „Trend aj naďalej bude, že (printy) budú mať masívny zásah a veľkú lojalitu, hoci nepôjde o módnu záležitosť.“
Švédsky denník Aftonbladet z mediálneho domu Schibsted napriek tejto predikcii má oveľa väčšie tržby z digitálnych médií. Publikum novín a internetových médií napojených na titul dosahuje v 9-miliónovej krajine 2,5 mil. užívateľov denne. Obchodný riaditeľ Aftonbladetu Anders Berglund hovorí, že reklamné tržby z printu a internetu sú už vyrovnané, najvyšší podiel na výnosoch má naďalej predaj tlače.
Riešenie, ako udržať záujem inzerentov o printy, je podľa E. Byrna vytváranie multimediálnych produktov, ktorých stredobodom je tlačené médium.
Aj z obchodného hľadiska by mali printy podľa Suzanne Raitt ponúkať zadávateľom balíky, ktoré obsahujú trendové digitálne médiá a tradičný priestor v printoch.
Printy, samozrejme, hľadajú aj nové možnosti zarábania na digitálnych médiách. Na internete ide v prvom rade o užšiu spoluprácu s inzerentmi. Schibsted, ale napríklad aj indický Hindustan Times najali marketérov, ktorí nemajú na starosti predaj novín, ale vyvíjanie špeciálnych inzertných produktov pre zadávateľov reklamy. Turecký denník Hürriyet s cieľom prilákať inzerentov v roku 2009, keď sa v krajine neuskutočnil jeden z veľkých automobilových veľtrhov, usporiadal vlastný na internete. Denník pre web nafotil modely áut, pridal videá, detailné informácie a nakoniec prilákal vyše 400 000 návštevníkov. O rok neskôr našiel Hürriyet pre online veľtrh sponzora.
Fabrice Dekerf z belgickej reklamnej agentúry Germaine hovorí, že printy by sa nemali snažiť objednávateľov ohúriť číslami o predaji či čítanosti. „Musíte hovoriť o tom, ako dokážete zasiahnuť ľudí. Viete veľa o tom, ako predať noviny a osloviť čitateľov. Ako využívate vaše vedomosti o čitateľoch na to, aby ste vytvorili lepšie noviny alebo časopis?“ Práve toto know-how môžu médiá podľa F. Dekerfa využiť na to, aby inzerentov nalákali na presne cielené riešenia.
Nové obchodné príležitosti ponúka printom na webe čoraz väčšie využívanie mobilných zariadení na internetový prístup. Napríklad mobilný prístup užívateľov na web švédskeho Aftonbladetu sa za posledných 5 mesiacov zdvojnásobil, denník očakáva čoskoro milión návštevníkov týždenne. Inzertné tržby švédskeho denníka z mobilných služieb sú zatiaľ relatívne nízke – z celoročných tržieb 90 mil. € pochádzali 2 mil. € z predaja reklamy v mobilnom priestore. Možnosť ďalších tržieb sa naskytuje aj prostredníctvom aplikácií pre mobilné zariadenia, za ktoré sú ochotné platiť milióny majiteľov mobilov od Apple či s operačným systémom Android. Fabrice Dekerf z agentúry Germaine si myslí, že médiá by mali zavrhnúť myšlienku aplikácií, ktoré iba sprístupnia bežný spravodajský obsah. Spotrebitelia podľa neho hľadajú riešenia pre jednu konkrétnu oblasť a také by mali byť aj aplikácie. Miesto celého obsahu média by malé programy pre mobily mali poskytovať informácie o počasí, kultúrne udalosti či analýzu športových zápasov.
Tomáš Czwitkovics, © 2011 TREND Holding, s. r. o
