Quo Vadis slovenská polygrafia II.

Čiastočne sme už odpovede na túto, pre polygrafov životne dôležitú otázku, priniesli v minulom vydaní nášho časopisu prostredníctvom názorov významných reprezentantov slovenského polygrafického priemyslu vyslovených na redakčnom stretnutí. Dnes sa zameriame na ďalšie otázky súvisiace s aktuálnym smerovaním polygrafie na Slovensku a pokúsime sa uviesť aj o čosi viac.

KTORÉ FAKTORY OVPLYVŇUJÚ STAV POLYGRAFIE NA SLOVENSKU ZA POSLEDNÉ ROKY? AKO SA BUDE ICH VPLYV MENIŤ V BUDÚCNOSTI?
Len veľmi ťažko sa hľadá odpoveď na uvedené otázky. Bez ujasnenia a následného zosúladenia súčasného stavu s aktuálnymi požiadavkami doby je slovenský polygrafický priemysel vopred odsúdený k stagnácii, či nedajbože, až k neúspechu. Pri posudzovaní je potrebné si uvedomiť, že Slovensko je pod priamym vplyvom medzinárodného prostredia. Najväčšou zmenou polygrafie vo svete i u nás prešli nosiče informácií. Pokiaľ internet a elektronika nedosahovali súčasnú vysokú technickú úroveň, polygrafia bola stabilným prvkom nášho priemyslu, nedalo sa hovoriť o pocitoch ohrozenia. Dnes sa však už podobným úvahám nevyhneme, pretože polygrafia má s týmto celosvetovým trendom problémy. Aj preto je veľmi dôležité poukázať na faktory, ktoré ovplyvňujú, resp. určitým spôsobom môžu ovplyvniť stav polygrafie aj na Slovensku. Síce stále sa ešte hovorí o vplyve hospodárskej krízy, ako o hlavnom faktore, viacerí polygrafi na stretnutí spochybnili silu jej vplyvu na súčasný vývoj polygrafie. Ing. Marian Hains, riaditeľ vydavateľstva VELDAN, v tejto súvislosti doslovne povedal: „nehovorme o kríze, toto je už normálny stav.“

Musíme jednoducho zabudnúť na obdobie a podmienky, kedy aj vplyvom prechodu od vopred naplánovaného a centrálne riadeného hospodárstva k trhovému, vznikali nové podnikateľské subjekty, otvorili sa trhy, všetci potrebovali prezentovať seba a svoje produkty, čím enormne narastal objem zákaziek pre polygrafický trh a ten priam prekvital. Toto obdobie bolo sprevádzané aj nárastom počtu tlačiarní, čo bola zase pozitívna situácia pre dodávateľov technológií, spotrebného materiálu a papiera. Iste bolo medzi novými aj mnoho malých, takzvaných garážových tlačiarní, tie však priamo úmerne so zvyšujúcimi požiadavkami na kvalitu, buď boli nútené rozvíjať sa, alebo postupne zanikať.

Ťažko povedať či rozhodujúcim, ale bez zveličovania môžeme uviesť, že jedným z najvýznamnejších faktorov, ktoré majú vplyv na súčasný i budúci vývoj polygrafie na celom svete, je ohromný nástup internetu. Jeho rozmach spôsobuje znižovanie zákaziek na výrobu novín, časopisov, kníh, a tým i reklám a inzercie, ktoré sú významným zdrojom príjmov nielen tlačiarní, ale aj vydavateľstiev. V poslednom období je tu ohromný prepad inzercie v printových médiách, keďže elektronické médiá výrazne znížili cenu za reklamu. V podnikateľskom prostredí, kto nemá internet a svoju webstránku, doslova neexistuje, a tým takmer všetky firmy výrazne znížili svoje investície do tlače propagačných materiálov, katalógov a prospektov. Internet má takmer každý. Je to najrýchlejší a najaktuálnejší zdroj všetkých informácií, či už pre biznis, využitie voľného času, šírenie kultúry a zábavy. Ďalším dôvodom, ktorý značne odkrojil z objemu zákaziek polygrafickej výroby je silný rozvoj vysielacích elektronických médií ako sú televízie a rádiá. Za posledných 20 rokov len na Slovensku ich vznikli desiatky a popri nich ešte vznikli rôzne špecializované internetové televízie, zamerané na šírenie informácií pre konkrétne odvetvia hospodárstva, resp. záujmové skupiny občanov.

O nič menej dôležitým faktorom ovplyvňujúcim vývoj sú ceny za polygrafické služby. Vďaka zvyšovaniu konkurencie, tlaku na kvalitu a rozmanitosť spracovania boli nútení tlačiari investovať do moderných technológií za podmienok diktovaných slovenskými bankovými a finančnými domami (kratšie lehoty splatnosti úverov a leasingov ako v krajinách západnej Európy), čo spôsobilo, že hoci je výroba efektívnejšia, ceny sa už vyrovnali cenám v západnej Európe. Navyše štátna rozvojová pomoc, resp. granty z programov EÚ do nových technológií na Slovensku neboli pre polygrafov poskytnuté tak efektívne a v objeme ako napr. v susednej Českej republike. Významným faktorom je aj tá skutočnosť, že slovenský trh je malý a klesajúci objem zákaziek spolu so znižujúcou sa početnosťou kusov nedokáže uživiť približne 500 tlačiarní. A to ešte nerátame objemy výroby v tých malých “garážových” firmách, ktoré svojimi nízkymi cenami, aj vďaka odpísanej technológii a aktívnej práci majiteľa za strojom “kazia podnikateľské prostredie a ceny”, ako sa vyjadrujú zástupcovia relevantných polygrafických podnikov. Hovoria, že sa v nich vyrába už aj za takzvané „čínske“ ceny. Tu však nie sú bez viny ani zadávatelia tlače, ktorí často tlačia na najnižšiu cenu a nepožadujú kvalitu tlače, alebo spracovania na úrovni doby, či dostupnej technológie.

Samotné Slovensko nie je schopné plne využiť existujúce kapacity našich tlačiarní. Z hľadiska polygrafickej výroby je Slovensko predovšetkým proexportná krajina. Aj preto sa určitým východiskom zvyšovania produkcie naďalej javí export našej produkcie, a to nielen do krajín západnej Európy, ale i smerom na východ. Súčasne však treba pripomenúť, že rovnaký záujem o tieto zákazky majú aj tlačiari v Česku, Maďarsku, Rumunsku či Poľsku. V súťaži s nimi sú niektoré naše tlačiarne nezriedka úspešné len za „čínsku cenu“. Pritom naša produkcia svojou kvalitou zodpovedá svetovým polygrafickým štandardom. Takáto cena však vedie do slepej uličky, pretože negeneruje zdroje potrebné pre následnú obnovu strojového parku a jeho rozvoj.

Podľa vyjadrenia Petra Spiesza, konateľa spoločnosti Böttcher Slovensko s. r. o., jednou z možností, ako ovplyvniť budúci vývoj v prospech polygrafie je „vymyslieť produkty, ktoré budú prirodzenejšie pre ľudskú mentalitu, ako je elektronické šírenie informácií. Toto sa už deje, napríklad špeciálne bezplatné noviny, ktoré sú kombináciou správ a reklamy.“ Ľubomír Hruška, (bývalý obchodný a marketingový riaditeľ Mondi SCP, a. s.), vidí budúci vývoj v rozširovaní digitálnej tlačovej techniky „v správnej kombinácii aj so stále sa zdokonaľujúcimi ofsetovými strojmi.“ Podľa Petra Mračnu, FUJIFILM Europe GmbH, „netreba čakať na zákazníka, treba ho jednoducho nájsť či už v štátnom, alebo privátnom sektore, doma alebo za hranicami. Technológia sa bude vyvíjať, či chceme alebo nie. Šťastie praje pripravenému, čiže tomu, kto vie ponúknuť o niečo viac, rýchlejšie, kvalitnejšie ako konkurencia.“ Je to jedno z možných východísk pri ďalšom úspešnom podnikateľskom napredovaní.

Na súčasný i budúci stav polygrafie má významný vplyv najmä prenos informácií, internet, intranet, mobilný telefón – MMS, SMS, a s tým spojený komfort v podobe rýchlejších informácií. Jozef Krutý, Garfobal, a. s., Skalica, vidí určité možnosti úspechu „v spájaní tlačiarní a vydavateľstiev. Prinesie to väčšie zákazky, trh bude menej rozdrobený, zároveň sa vytvoria lepšie podmienky na investície do nových technológií s vyššou pridanou hodnotou, razby, laky, pestré farby, atraktívne prílohy, výseky, doplnené digitálnou tlačou, čo zvýši operatívnosť procesu výroby, s prípadnou personifikáciou. Tieto požiadavky budú vyžadovať vyššiu odbornosť, čo bude úlohou školstva, aby sa týmto smerom vyvíjalo.“

Ukazuje sa však, že ani silný nástup elektronických médií neoslabil požiadavky trhu na papierové obaly. Tie potrebujú všetky výrobné i obchodné odvetia. Pre plné využitie tlačiarenských kapacít by to však bolo málo. Keďže objem polygrafickej výroby sa drží na primeranej úrovni, je potrebné sa sústrediť na pridanú hodnotu. Len ďalším investovaním do modernizácie technológie výroby sa dá prežiť. Ekonomika v budúcom období pravdepodobne mierne porastie, čo by sa mohlo pozitívne odraziť aj v polygrafii.

ČO NAJVIAC OVPLYVŇUJE PREDAJ STROJOV, PAPIERA, SPOTREBNÝCH MATERIÁLOV?
Pokiaľ by polygrafi nič nevymysleli a nechali by sa „prevalcovať“ internetom a elektronikou, tak bude polygrafia klesať vo všetkých ukazovateľoch. Je preto potrebné vytvoriť silnú alianciu všetkých podnikateľských subjektov, ktoré majú dočinenia s výrobou a predajom polygrafických strojov, papierom a príslušným spotrebným materiálom.

Predaj strojov komplikuje vyčkávanie na dotácie, ktorých získanie je administratívne a časovo extrémne náročné. Dotácie preto nielen pomáhajú, ale môžu tiež brzdiť investície. Tibor Nagy, obchodný poradca z KBA CCE Sp. z o. o., za kľúčový faktor negatívne ovplyvňujúci zaobstarávanie nových technológií však považuje „cenovú vojnu, do ktorej sa zapojila väčšina subjektov podnikajúcich v tlači.“ Následne to má vplyv na nedostatočnú finančnú výkonnosť vyžadovanú finančnými inštitúciami pre úverovanie projektov. Ukazuje sa, že budúcnosťou sú vysoko efektívne polygrafické stroje s nízkymi nákladmi na samotnú výrobu.

K prirodzenému poklesu záujmu o papier dochádza už zo spomínaného nižšieho záujmu o výrobu kníh, denníkov, časopisov a tlačovín, vzhľadom na zvyšujúcu sa dostupnosť ponuky elektronických nosičov, vrátane vzdelávania prostredníctvom elektronických médií. Sú však už aj dnes reálne smery, kde inzerujúce veľké spoločnosti používajú kombináciu elektronickej aj printovej reklamy, a tak dochádza k synergii.

Peter Hanak, Sales & Marketing director Europapier Slovensko, s. r. o., sa domnieva, že „predaj papiera ovplyvňuje iba spotreba, to znamená, dopyt. Ak nie je záujem, tak nepomôže ani super kvalita a cena.“ Len ťažko sa dá s týmto názorom polemizovať. Je to však len čiastočná pravda. Je veľmi dôležité, aká sa zvolí marketingová kampaň na ovplyvnenie záujmu potenciálnych záujemcov. Domnievame sa, že jednou z účinných foriem zvyšovania predaja papiera je práve inzercia, a to nielen v elektronických médiách. Práve naopak v printových médiách, teda aj v časopise PrintProgress, ktorý odoberajú snáď všetky polygrafické subjekty pôsobiace na Slovensku. Obdobne sa to dá konštatovať aj o predaji spotrebných materiálov pre polygrafický priemysel.

SLOVENSKÁ POLYGRAFIA V ŠTATISTIKE EURÓPSKEJ JE ŤAŽKO ČITATEĽNÁ A POROVNATEĽNÁ.
V tejto súvislosti by bolo dobré porovnanie výsledkov jednotlivých polygrafických firiem. Žiaľ, pre Eurostat je produkcia Slovenska nezaujímavá. Nachádzame sa spravidla len v kolónke „ostatné“ krajiny, takže s európskymi a svetovými tlačiarňami sa nemáme možnosť viditeľne a zmysluplne porovnať. V rámci štatistických tabuliek, ktoré pripravuje Trend, sa síce objavujú v hodnotení aj polygrafické firmy, ale vzhľadom na to, že ide len o niektoré väčšie spoločnosti, nedá sa hovoriť o plne reprezentatívnej vzorke, ktorá by bola obrazom skutočných výsledkov a dalo by sa z toho vyčítať reálne smerovanie polygrafie na Slovensku. Pavel Vitek, šéfredaktor časopisu PrintProgress, preto podporil otázku vytvorenia tímu odborníkov z polygrafie, ktorí by spoločne vybrali údaje, ktorých porovnávaním by sa firmy mohli hodnotiť navzájom a výsledky by boli k dispozícii aj ich potenciálnym klientom. Analýza by bola prospešná všetkým. V oblasti spotreby papiera síce existuje určitý štatistický prehľad, ktorý vykazujú papierenské spoločnosti, nedáva to však dostatočný pohľad na tendenciu vývoja polygrafie na Slovensku.

AKÁ JE PERSPEKTÍVA PRACOVNÉHO TRHU V POLYGRAFII? KTORÉ SUBJEKTY MAJÚ ŠANCU PROSPEROVAŤ AJ V BUDÚCNOSTI, A AKÉ VLASTNOSTI BY MALI SPĹŇAŤ?
V rokoch 1989 až 1993 sa vytvorili na Slovensku ideálne podmienky pre vznik malých tlačiarní, keďže veľké tlačiarne na nízke náklady a expresné dodacie lehoty nevedeli reagovať. Malé tlačiarne, vrátane garážových, rástli ako huby po daždi. Vznikol dopyt po tlačiaroch, grafikoch… Realitou v súčasnosti však je, že na pozície tlačiarov sa nikto nehrnie. Zdá sa, že grafikov je dostatok, možno až nadbytok. Budúcnosť však patrí kombinácii oboch povolaní, operátorom digitálnej, ako i ofsetovej tlače. Prežijú len firmy, ktoré budú mať dostatok zákaziek. Inými slovami to znamená, že aj zamestnanci tlačiarní musia rátať s určitou fluktuáciou. Prirodzene sa presadia najmä tí najlepší, najžiadanejší odborníci.

Odborníci z polygrafie, sa aj napriek uvedenému, pozerajú na ďalšie fungovanie malých tlačiarní s optimizmom. Budúcnosť, podľa nich, majú najmä tie, ktoré sa sústredia na špeciálne činnosti. Takáto úzka špecializácia je i naďalej pre veľké tlačiarne menej zaujímavá a je len na škodu, žeKaždá tlačiareň sa snaží mať všetky druhy technológií, namiesto toho, aby na zákazkách kooperovali a držali tak ceny. Tým, že sa chcú presadiť vo všetkých segmentoch, si nakoniec marže ešte znižujú.

Diskutéri venovali značnú pozornosť otázke ďalšieho prežitia malých tlačiarní. Za nepríjemnú až likvidačnú skúsenosť označili zlú finančnú disciplínu na trhu, veľmi časté oneskorené platby za realizované zákazky, nehovoriac o tom, že nezriedka táto skutočnosť privedie tlačiareň, hlavne malú, na pokraj insolventnosti alebo až k bankrotu. Pritom dôsledkom nebola manažérska, riadiaca chyba, ale fakt, že sa nedostala včas, resp. vôbec ku svojim oprávneným peniazom. Ide o veľmi nebezpečný prvok v podnikaní. Ukazuje sa však, že takéto problémy majú častejšie firmy, ktoré nemajú svoje obchodné oddelenia.

Mgr. Peter Hanak: „Osobne si myslím, že iba technologicky a organizačne vyspelé tlačiarne dokážu prosperovať, či už dnes alebo v krátkej budúcnosti. Budú musieť reagovať na všetky podnety, dopyty z trhu a stanú sa multifunkčnými z pohľadu výrobných technológií (ofset, digital). Budú mať jasne definovanú organizačnú štruktúru s jasnými kompetenciami a silným marketingovým a obchodným oddelením. Za veľkoobchody s papierom si dovolím povedať, že bude viac či menej pokračovať ekonomická konsolidácia jednotlivých subjektov a rozširovanie záberu portfólia a servisu s jasným zreteľom na efektivitu.“

Zdá sa, že budúcnosť polygrafie je v zmysluplnej kombinácii rôznych technológií, interaktívnych knihách, ktoré oslovia i mladú generáciu, personalizovaných tlačovinách a v produktoch, ktorým sa klasická polygrafia doteraz vyhýbala. Len tak sa dá pokryť prepad v klasických polygrafických produktoch. Každá z nových či starších technológií si odtrhne z celého koláča to, čo jej bude ekonomikou, rýchlosťou a kvalitou tlače náležať. Ako v tejto súvislosti poznamenáva Peter Mračna, FUJIFILM Europe GmbH, „jednotlivé technológie sa budú prelínať podľa špecifických zákaziek. Už dnes je zrejmé prepojenie ofsetu – inkjetu, flexa – inkjetu, sieťotlače a inkjetu. Každá technológia má svoje klady a zápory. Všetky veľké nadnárodné spoločnosti sa snažia presadiť vo väčšine oblastí, aby eliminovali prípadný prepad predaja v jednej z nich. Vo všetkých oblastiach sa rozpútal tvrdý konkurenčný boj, ktorý na jednej strane znižuje ceny dodávaných produktov, na druhej strane však zvyšuje investície do nových technológií. Pokiaľ sa z tohto procesu vylúčia špekulanti a bude jasná vymožiteľnosť práva, tak sa neroztočí špirála druhotných platobných neschopností, na ktorú môžu tvrdo doplatiť všetky subjekty od tlačiarní po dodávateľov.“

Keďže polygrafický trh je stále dostatočne veľký, je tu naďalej šanca i pre biznis malých tlačiarní. V tejto súvislosti zaznel aj návrh, aby náš časopis prispel k zvýšeniu povedomia o potrebe certifikácií na odborné činnosti tlačiarní, a to najmä zverejňovaním všeobecných pravidiel a tlačiarenských noriem.

Dôležitým prvkom v polygrafii, tak ako v ostatných krajinách, vrátane Českej republiky, by sa malo stať dôslednejšie využívanie dotácií. Prezentoval sa však aj názor, že dotácie v slovenskom prevedení (čas od podania žiadosti o pridelenie je neúmerne dlhý a administratívne náročný) trh skôr deformujú.

Z diskusie odborníkov vyplynulo, že významnú úlohu by v tomto smere mohol zohrať aj PrintProgress, jediný polygrafický časopis na Slovensku. Na jednej strane by informoval o existujúcich dotáciách a podmienkach ich získania, a na strane druhej by motivoval tých menej dôverčivých na príklade tých, ktorí tieto dotácie získali a využili na zníženie výrobných nákladov. Je to jedna z ciest znižovania ceny produktov, a tým i zlepšenia konkurencieschopnosti. V konečnom dôsledku sa týmto firmám zvýši objem zákaziek, a v neposlednom rade aj zisk. Možno by bolo zaujímavé aj štatistické porovnanie o využívaní dotácií našimi, ale i zahraničnými polygrafickými firmami.

PRIPRAVUJEME 2. ROČNÍK KONFERENCIE PRINTPROGRESS. JE TO KONFERENCIA O POLYGRAFII A PRE POLYGRAFOV. O ČOM BY MALA BYŤ KONFERENCIA PRINTPROGRESS 2014?
Ing. Marián Hains : „Konferencia by mala byť o globálnom pohľade na nové trendy v polygrafii, vrátane podnetov, ktoré vyplynuli z tohto pracovného stretnutia redakcie s významnými reprezentantmi slovenského polygrafického priemyslu.“ Už z pracovného názvu pripravovanej konferencie – Polygrafia bude iná – vyplýva, že sa bude hovoriť o aktuálnom stave a ďalšom smerovaní polygrafie na Slovensku i v medzinárodnom kontexte.

Podľa vyjadrenia viacerých účastníkov tohto stretnutia, by bolo dobré keby sa na konferencii PrintProgress aktívne zúčastnili aj vydavatelia printových médií, a spoločne s nimi sa hľadali cesty ďalšieho smerovania slovenskej polygrafie, v podmienkach stále rastúceho mediálneho vplyvu internetu. Pavel Vitek, šéfredaktor časopisu PrintProgress: „Chceme tiež hovoriť o ľuďoch, ktorí v polygrafii pôsobia. Predstaviť príbehy úspešných manažérov, nazrieť do ich uvažovania a spôsobe manažovania biznisu.“