Tlačové správy - Polygrafia

Quo Vadis slovenská polygrafia?

Tak ako celá naša spoločnosť aj slovenská polygrafia sa musí prispôsobiť novým ekonomickým a biznis podmienkam, ktoré bezprostredne ovplyvňujú podnikanie. Stojí pred novými úlohami, ktoré so sebou prináša hospodárska kríza. Ešte väčším problémom sa paradoxne ukazuje rozvoj vedy a techniky, najmä informačných technológií. Tie prezentujú pokrok v podobe jednoduchšej a najmä rýchlejšej informovanosti. Pritom sprievodným prínosom je i šetrenie materiálom, najmä papierom. Aj preto, viac ako kedykoľvek predtým, polygrafické firmy analyzujú dopady súčasného pokroku na budúcnosť polygrafie, zamýšľajú sa nad ďalšou perspektívou podnikania v tomto odvetví.

Významní reprezentanti slovenskej polygrafie prijali pozvanie na stretnutie s redakciou, aby hľadali odpovede na aktuálne otázky, ktoré je potrebné pre zlepšenie stavu odvetvia pomenovať a riešiť. Išlo o prvú lastovičku redakcie časopisu PrintProgres na ceste rozvíjania úlohy organizátora branže polygrafov, vrátane mediálnej prezentácie, s cieľom vytvoriť v časopise priestor na širšiu odbornú diskusiu o témach týkajúcich sa polygrafie a jej subjektov.

Aký vývoj očakávajú manažéri v slovenskej polygrafii v najbližších 3 – 5 rokoch?
Pri predikcii budúceho vývoja je jednoznačné konštatovanie, že polygrafia prechádza zásadnými zmenami a získava novú kvalitatívnu úroveň. Čelí novým výzvam, ktoré jej prináša meniaci sa svet informačných technológií. Podľa štúdie ktorú spracovala PIRA „Vývoj európskeho polygrafického trhu do roku 2017“ je budúcnosť, skôr pesimistická. Pre Polygrafické trhy západnej Európy (Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, UK, Francia …) avizuje menší pokles v objeme výroby i v počte potlačených hárkov. Len o niečo optimistickejšie vyznieva prognózovaný výhľad na polygrafických trhoch východnej Európy (Bulharsko, Rusko, Česko, Poľsko, Ukrajina …). Tu sa podľa štúdie predpokladá mierny nárast. Slovensko sa v štúdii nenachádza, zrejme preto, že z celoeurópskeho pohľadu je náš polygrafický trh malý. Na základe dostupných poznatkov sa však dá predpokladať, že popri veľkých tlačiarenských spoločnostiach prežijú aj menšie firmy. Časť z nich je však v pásme ohrozenia.

Peter Mračna, FUJIFILM Europe GmbH
„V roku 1976 mi na technológii tlače môj vyučujúci na vysokej škole povedal, že budúcnosť je inkjet. Dnes sa táto veta napĺňa. Inkjet a digitál preberá nízko nákladové zákazky, ktoré je neefektívne tlačiť ofsetom. Inkjet dnes už dokáže tlačiť i v rovnakej a lepšej kvalite ako ofset. Osobne si však myslím, že sa vytvorí určitá rovnováha daná ekonomickou náročnosťou oboch technológií a ich výhodnosťou. Už dnes sú obe technológie prepojiteľné a prinášajú nové možnosti tlače. Podľa mňa v období 3 až 5 rokov môžeme očakávať nárast digitálnych technológií, a malý pokles ofsetu v prospech digitálu.“ Keďže, zákazníci sú veľmi dobre informovaní o súčasných technických možnostiach, môžu si vybrať nie len podľa ceny, ale i podľa kvality. Vzhľadom na veľkú konkurenciu práve kvalita bude zohrávať čoraz významnejšiu úlohu. Aj preto bude pomaly nepredstaviteľné, aby tlačiareň nemala potrebné certifikáty potvrdzujúce riadenie procesov, štandardy kvality, štandardy ochrany životného prostredia,…pri vykonávaní svojho predmetu činnosti. Samozrejme to si vyžaduje aj nové investície, ale bez záruky kvality, aj s ohľadom na veľkú konkurenciu, len ťažko budú „tí necertifikovaní“ súťažiť o získavanie nových zákaziek.

Podľa Ľubomíra Hrušku, Mondi SCP, a. s., vývoj v najbližších rokoch bude záležať i od konkrétneho segmentu, u novín a klasickej učebnicovej a románovej tvorby pravdepodobne príde k poklesu, u komerčnej reklamnej tlače, tlače personalizovaných fotografických kníh, a tlače pre členské kluby veľkých predajcov spotrebného tovaru by to však mohol byť aj rast.

Podľa vyjadrenia viacerých účastníkovi stretnutia, dôležitú úlohu zohrá aj to, akým smerom sa bude uberať polygrafické školstvo. Len ťažko však obstojí názor, že je málo grafikov, keďže, podľa Ing. Petra Blublu, prezidenta Zväzu polygrafie na Slovensku, meniaca sa polygrafia si vyžiadala aj nový prístup k polygrafickému vzdelávaniu. Z vysokých škôl treba spomenúť Oddelenie polygrafie a aplikovanej fotochémie Ústavu polymérnych materiálov na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Stredoškolskú výchovu pre oblasť polygrafie a médií, v súčasnosti realizuje spolu 30 škôl na celom Slovensku. Na rôznych typoch škôl, počnúc jedinou „originál“ polygrafickou školou v Bratislave, až po stredné odborné školy bez prívlastku, gymnázia a školy s iným pôvodným zameraním. Čo sa týka odborov, na ktoré sa žiaci pripravujú, tak jednoznačne víťazí odbor grafik digitálnych médií. V súčasnosti sa na toto povolanie pripravuje na všetkých školách spolu 2290 žiakov. Oproti tomu pre oblasť dokončujúceho spracovania sa v odbore knihár vzdeláva len 11 žiakov. Takže tvrdenie, že školy pripravujú málo grafikov je vo všeobecnosti len ťažko prijateľné. Otázkou je skôr ich praktická pripravenosť po skončení školy, čiže prepojenie odborného vzdelávania s reálnou praxou. Toto sa podľa P. Blublu zanedbalo. „Odtrhnutie systému vzdelávania od reálnej potreby trhu práce a praxe je cesta do pekla. Naháňanie „človekožiakov“ pre vidinu naplnenia školy a s tým spojeným prideleným normatívom, je to čoho sme, žiaľ, v súčasnosti svedkami. Znižovanie požiadaviek pri prijímaní žiakov do škôl, náročnosti pri posudzovaní získaných vedomostí a zručností si vyberá tiež svoju daň v podobe množstva absolventov, ktorí si nakoniec nenájdu uplatnenie vo svojom odbore. Kompetentní sa s tým snažia niečo urobiť. Robí sa pasportizácia, proste treba z trhu dostať tie školy, ktoré na to nemajú, nemajú materiálne a technické zabezpečenie.“ Radšej by podľa neho malo byť pár takých škôl, ktoré by boli špičkovo vybavené. „Na druhej strane sa vraciame k systému duálneho zabezpečenia, ktoré tu bolo v minulosti zabehnuté. Je to veľký problém dostať teraz zamestnávateľov k tomu, aby začali podporovať školstvo. Robí sa na tom, ale to je beh na dlhú trať, a musíme veriť, že teraz sa v tomto smere podarí niečo pozitívneho spraviť. Lebo ak si tých absolventov nevychováme, je to katastrofa“. Sú však medzi nimi, podľa poznatkov zmaturitných skúšok, na ktorých sa často zúčastňuje, aj výnimočne dobre pripravení maturanti. Pri osobných rozhovoroch s nimi sa potvrdzuje, že sú to najmä absolventi, ktorí posledné dva roky už robia v niektorej polygrafickej firme. Čiže je to úplne iný spôsob prípravy, kedy sa študujúcemu dostáva možnosť pripravovať sa aj prakticky na náročné polygrafické vzdelávanie.

Myšlienku účasti firiem na príprave budúcich polygrafov podporil aj Peter Spiesz, MBA, MSc. z BÖTTCHER Slovenská republika, s. r. o. „BÖTTCHER v Nemecku má takisto svojich učňov, ktorých si dá vyučiť, a je to presne tak ako to bolo za socializmu. Asi je to budúcnosť. Naozaj, podnikatelia a firmy by to mali začať takýmto spôsobom robiť, pokiaľ chcú mať kvalitných následníkov.“ P. Spiesz, očakáva, že slovenská polygrafia bude v najbližšom období mierne rásť. Tlačiarne, ktoré sú vyspelé budú ďalej rozvíjať svoje podniky. Naopak, tí ktorí málo inovujú – neprežijú konkurenčný boj. Významnú úlohu podľa neho bude mať na jednej strane diferenciácia, na strane druhej široký záber. Rapídne zlepšenie situácie v polygrafii nás zrejme nečaká, ani podľa Tibora Nagyho z KBA CEE Sp. z o.o. „Verím v pomalé kroky vpred. Inovatívnejší a kreatívnejší môžu v tejto situácii získať náskok. Svoju úlohu by pri tom mali zohrať informačné systémy a ich integrácia do výroby.“

Dôležité teda bude nielen udržať, ale aj zastabilizovať polygrafiu, resp. dosiahnuť lepší stav. Aké podporné mechanizmy by pomohli?
Ľubomír Hruška z Mondi SCP, a. s.
vyjadril presvedčenie, že „polygrafii by predovšetkým pomohla orientácia na produkty, kde trh rastie a umožňuje dosahovať primeraný zisk, najlepšie odlíšením od konkurencie. Bol by som aj za to, aby sa slovenská polygrafia pripojila ešte intenzívnejšie k celosvetovému hnutiu na podporu tlače na papieri, ako trvale udržateľného smeru s pozitívnym vplyvom na životné prostredie.“ V tom by nielen podľa neho veľkú úlohu malzohrávať aj časopis PrintProgress. „Ak sa na túto propagáciu dokážu využiť zdroje EÚ a iné, výborne!“

Podľa Petra Mračnu, z FUJIFILM Europe GmbH, treba spomenúť známu skutočnosť, že Slovensko má značnú nadprodukčnú kapacitu v polygrafii, že veľká časť tlače je určená na export. „Osobne si myslím, že ak vláda priamo zasiahla, alebo zasiahne do oblasti polygrafie, bude to mať len negatívny efekt. Načo investovať do štátnej tlačiarne cenín, keď tu máme dve plne certifikované tlačiarne? Načo podporovať zahraničnú investíciu do polygrafie, keď máme dostatočné kapacity? Na druhej strane áno podpora cestovného ruchu je legitímnou agendou vlády, ale či sa k nám pohrnú turisti alebo nie, závisí hlavne od toho čo im vieme a chceme ponúknuť, i keď reklama tu má svoj význam. Nie som proti grantom z EÚ, ale znevýhodňujú subjekty, ktoré ich nedostali. Inú cenu viem ponúknuť, keď nemusím splácať zariadenie, ako keď ho mám na leasing alebo na úver.” Len ťažko jednoznačne povedať, čo by pomohlo slovenskej polygrafii.

Tibor Nagy je presvedčený, že „polygrafia nie je žiadnym výnimočným segmentom priemyslu a preto by aj jej pomohlo najmä korektné ekonomické prostredie. Stabilné prostredie prirodzene podporuje životaschopné projekty, ktoré nie sú odkázané na akékoľvek dotácie. Najdôležitejším podporným mechanizmom je spokojný a platiaci zákazník.“ Podľa P. Spiesza, s podporami je to zložité. Avšak je potrebné rozvíjať regióny Slovenska. „Preto by som vydelil za prioritu pomáhať zaostalejším regiónom v rámci Slovenskej republiky. Vieme, že na jednej strane sa vďaka rozvojovým fondom EÚ podporujú regióny a na druhej strane sa vďaka týmto podporám deformuje konkurenčný boj. Preto nie je možné vyhovieť všetkým.“

Pre stabilizáciu polygrafického priemyslu je dôležitá i podpora štátu. Aká by mala byť? Aká je úloha profesijných združení v rezorte?
Vzhľadom na pretrvávajúcu hospodársku krízu je len prirodzené, že aj manažéri v polygrafii očakávajú podporu štátu. Privítali by najmä štátne zákazky. P. Mračna: Štát by mal „podporiť výrobu tlačovín v existujúcich tlačiarňach cez verejné súťaže, trvať na kvalite a certifikácii. Profesijné združenia by mali komunikovať s orgánmi štátnej a regionálnej správy o potrebách rezortu, či už v oblasti vzdelávania alebo technologických noriem. Podporu od veľkých dodávateľov si už ani dobre neviem, pri súčasných maržiach, predstaviť. Aj veľké nadnárodné spoločnosti majú bytostné problémy. Naša spoločnosť sa v minulosti snažila podporovať odborné školstvo, ale myslím že sme boli dosť osamotení.“ Podľa Tibora Nagyho, štát môže podporiť podnikanie najmä prehľadným daňovým a odvodovým systémom. „To čo je extrémne dôležité, je vymožiteľnosť práva. Toto je však evergreen a už málokto verí v razantné zlepšenie. Niektoré možnosti máme však v rukách sami a tým môže byť výber našich obchodných partnerov, aby sme mali medzi nimi len takých, ktorí dodržiavajú základné etické a ekonomické pravidlá.“

Popri podpore štátu, na stretnutí prítomní manažéri, očakávajú pri presadzovaní ekonomických záujmov polygrafických firiem aj pomoc zo strany Zväzu polygrafie a Zväzu sieťotlače a digitálnej tlače, profesijných združení a samozrejme od najvýznamnejších dodávateľov do systému. P. Spiesz však v tejto súvislosti pripomína, že „v minulosti boli určité cechové organizácie. V liberálnej a slobodnej ekonomike sú však cechy len ťažko predstaviteľné, nakoľko sú často skostnatené. Preto i zväzy majú v slobodnej spoločnosti za úlohu skôr ochranu zamestnancov, pripadne ich členov a nie rozvíjanie celého odvetvia priemyslu. Na takéto aktivity nie sú dostatočne silné. Polygrafia má však problém celosvetový a toto odvetvie priemyslu je dosť malé na to, aby sa vyplatili určité štátne zásahy.“

Mení sa polygrafický trh a polygrafický priemysel. Trvale klesá výroba tlačovín vo vyspelých krajinách, rastie exportná schopnosť rozvojových krajín, prebieha substitúcia medzi tlačou a elektronickými informačnými technológiami, rastie on-line komunikácia na úkor tlačenej, znižuje sa spotreba papiera tlačených produktov, rastie konkurencia medzi tlačiarňami, dochádza k poklesu tlačenej inzercie a reklamy, celosvetovo a v celom sortimente narastá digitálna tlač…

Zmeny v polygrafii sa očakávajú aj v personálnej oblasti. Kvantitatívne zmeny v podobe znižovania počtu pracovníkov firiem a redukcie veľkosti podniku. Ruka v ruke s týmito krokmi sa dajú očakávať aj kvalitatívne zmeny. Prejavia sa flexibilitou pracovníkov z hľadiska momentálnej potreby trhu – flexi pracovný čas, flexibilitou z hľadiska zručností – zvyšovanie kompetencií – multiskilling, zvyšovaním nárokov na vedomosti – náročnosť na vzdelávanie – upskilling (polygrafické školstvo, preškoľovanie zamestnancov, celoživotné vzdelávanie), motiváciou pracovníkov a partnerstvom (nová firemná kultúra). Na prospech polygrafie je potrebné realizovať celý rad požiadaviek pre zachovanie konkurencieschopnosti branže, ako je výmena informácií v rámci branže, zvyšovanie kvalifikácie, ako proaktívneho prístupu k získavaniu nových poznatkov, mať prezieravý manažment, komunikácia, konzultácia, rokovania a dohody v rámci branže.

V najbližšom období sa treba pripraviť na meniaci sa trh s polygrafickými výrobkami, treba akceptovať a využívať nové technológie vrátane hybridnej tlače a tlače plošných solárnych článkov a fotovoltaických systémov (tlačená elektronika) a realizovať novú firemnú kultúru.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Tlačidlo Späť hore