Ste tu
Home∷ Z aktuálneho z vydaniaRozhovor s Máriou Blahovou, konateľkou Grafitec Slovakia Group

Rozhovor s Máriou Blahovou, konateľkou Grafitec Slovakia Group

Firmu Grafitec ste spoločne s vaším partnerom, Gregorom Mistríkom, prevzali po svojich rodičoch.
Dá sa teda povedať, že ide z vašej i z jeho strany o rodinnú záležitosť a záväzok nielen voči biznisu
ale i vlastnej rodine. Ako ste vnímali tento fakt pri preberaní funkcie po svojom otcovi?
Grafitec síce nie je klasická rodinná firma, no rodinný aspekt tejto spoločnosti je zákazníkmi čiastočne vnímaný od chvíle, kedy sme spoločne s Gregorom prevzali jej riadenie po našich otcoch. Obaja sa v polygrafii pohybovali dlho predtým ako sa spoločne rozhodli pustiť do podnikania a celkom dobre sa poznali. Napriek tomu si myslím, že je obdivuhodné, že dvaja, spočiatku cudzí ľudia, si dokázali tak efektívne podeliť polia pôsobnosti, že napokon firmu spoločne úspešne viedli vyše 20 rokov.
My s Gregorom sme mali situáciu trošku inú, keďže sme sa takpovediac „podedili“, pričom sa ľahko mohlo stať, že by sme si nesadli povahovo či ľudsky. Našťastie, sme bez väčších problémov našli spoločnú reč a cestu, akou chceme firmu viesť.

Aký je to pocit zastávať vedúcu pozíciu v spoločnosti s dlhoročnou tradíciou? Vždy vás to – po vzore vášho otca, ťahalo k technológiám a k obchodu, alebo sa iba jednoducho prejavili zdedené gény a vaše pôsobenie v Grafitecu bolo úplne prirodzenou vecou pre vás i pre firmu?

Mám pocit, že podnikateľského ducha som mala v sebe už odmalička. Hoci ako dieťa som ani netušila, o čom je nejaká polygrafia, dobre som vedela, že otec má firmu, že predáva stroje a stretáva sa so svojimi zákazníkmi, čo sa mi náramne páčilo.
Vďaka tomu som sa zrejme vybrala obchodnou cestou i vo vzdelaní, skončila som Ekonomickú Univerzitu v Bratislave a popri iných brigádach som dostala ponuku od môjho otca, či by som si nechcela vyskúšať prácu vo firme. Vtedy som mala pred touto prácou veľký rešpekt, bála som sa, že sa vo firme neuchytím, nakoľko som sa o techniku nikdy nezaujímala a o technológiách som vtedy nič prevratné nevedela. Rozhodla som sa, že to skúsim aspoň na rok, aby som si urobila obraz, o čom tento biznis je. No a dnes, keď sa o tom rozprávame, tak sa mi nechce veriť, že od otcovej ponuky prešlo už 10 rokov.
Pred generačnou výmenou ste pôsobili vo firme vy a rovnako i váš kolega, Gregor Mistrík. Prebrali ste funkcie a zodpovednosti každý po svojom otcovi alebo ste si ich na základe predošlých skúseností rozdelili inak?
Môj otec bol vždy silne technicky zameraný, čiže okrem obchodu ako takého, bol asi najviac zorientovaný v náhradných dieloch. Pán Mistrík, hoci mal tiež polygrafické zázemie, a venoval sa obchodu, tak jeho hlavnou zodpovednosťou bol dohľad nad financiami. U nás sa to akosi prirodzene vymenilo. Ja som skôr zameraná na čísla a organizačné veci a Gregor je expert na techniku, pričom ho skutočne obdivujem za to, aký vzťah a prehľad dokáže o týchto zariadeniach mať.

 

Čítať celý rozhovor

Príbuzná téma

Pridaj komentár

Top