Seriál: Polygrafické školstvo

Ak sa má stať človek človekom, musí sa vzdelávať.
                                                                                      Ján Amos Komenský

Vývojom civilizácie potreba vzdelávania človeka rástla a rastie. Popri jeho všeobecnom vzdelávaní, postupom vedecko-technického rozvoja, vystupuje do popredia požiadavka špecializovanej prípravy na výkon rôznych druhov odbornej činnosti. Keďže PrintProgress je, bez zveličovania, časopisom slúžiacim predovšetkým slovenskej polygrafii, náš nový seriál venujeme polygrafickému školstvu na Slovensku. Skôr než pristúpime k predstaveniu jednotlivých polygrafických škôl a možností štúdia polygrafických odborov aj na iných slovenských školách, priblížime históriu a súčasnosť tohto výnimočného vzdelávania v úvodnom rozhovore s Ing. Petrom Blublom, prezidentom Zväzu polygrafie na Slovensku.

Ako by ste charakterizovali vývoj polygrafického školstva na Slovensku, od vzniku až po súčasnosť?
Polygrafia na Slovensku má bohatú históriu. Veď prvé tlačiarne sa na území dnešného Slovenska objavili už v 15. storočí, teda v storočí datovaného vynálezu kníhtlače J. G. Gutenbergom. Potreba vzdelávania sa v začiatkoch realizovala prostredníctvom majstrov a učňov a mnohokrát aj „vandrovkami“. Počiatky školstva sa odhadujú na 2. polovicu 18. storočia. Až o storočie neskôr vznikla Odborná pokračovacia škola grafická v Bratislave. Tých škôl bolo počas histórie viac. Školou nového typu možno považovať zriadenie Odborného učilišťa pracovných záloh v roku 1952. Výchova stredných kádrov v polygrafickej priemyslovke bola dlhé roky spätá s knihovníckou školou a až v roku 1992 prišlo k jej odčleneniu, kedy sa presťahovala do priestorov polygrafického učilišťa. V roku 2002 došlo k „splynutiu“ týchto dvoch škôl do jednej Strednej odbornej školy polygrafickej. Ale dosť histórie. Dnes máme viacero škôl, ktoré pripravujú žiakov pre polygrafiu.

Vyhovuje súčasné nastavenie slovenského polygrafického školstva potrebám polygrafického priemyslu?
To je Hamletovská otázka. Meniaca sa polygrafia si vyžiadala aj nový prístup k polygrafickému vzdelávaniu. Z vysokých škôl treba spomenúť Oddelenie polygrafie a aplikovanej fotochémie Ústavu polymérnych materiálov na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Stredoškolskú výchovu pre oblasť polygrafie a médií, v súčasnosti realizuje spolu 30 škôl na celom Slovensku! Na rôznych typoch škôl, počnúc jedinou „originál“ polygrafickou školou v Bratislave, až po stredné odborné školy bez prívlastku, gymnázia a školy s iným pôvodným zameraním. Čo sa týka odborov, na ktoré sa žiaci pripravujú, tak jednoznačne víťazí odbor grafik digitálnych médií. V súčasnosti sa na toto povolanie pripravuje na všetkých školách spolu 2290 žiakov! Oproti tomu pre oblasť dokončujúceho spracovania sa v odbore knihár vzdeláva len 11 žiakov. Tak a sme späť pri Hamletovi: „Byť, či nebyť, to je otázka.“

Zodpovedá súčasné vzdelávanie, v oblasti polygrafického školstva na Slovensku, požiadavkám neustále sa rozvíjajúcim novým technológiám polygrafického priemyslu? Vystačíme si s našim školstvom, alebo si musíme vypomáhať štúdiom na vysokých, či stredných odborných školách v zahraničí?
Prepojenie odborného vzdelávania s reálnou praxou je asi to najdôležitejšie, čo dnes rezonuje nielen medzi zamestnávateľmi, ale aj na úrovni vzdelávacieho systému, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nevynímajúc. Odtrhnutie systému vzdelávania od reálnej potreby trhu práce a praxe je cesta do pekla. Naháňanie „človekožiakov“ pre vidinu naplnenia školy, a s tým spojeným prideleným normatívom, je to, čoho sme, žiaľ, v súčasnosti svedkami. Znižovanie požiadaviek pri prijímaní žiakov do škôl, náročnosti pri posudzovaní získaných vedomostí a zručností si vyberá tiež svoju daň v podobe množstva absolventov, ktorí si nakoniec nenájdu uplatnenie vo svojom odbore. Toto je ale celoslovenský problém, s ktorým sa zamestnávatelia stretajú nielen v polygrafii. Ak sa nezmení systém financovania škôl, tak tento problém bude nielen pretrvávať, ale sa bude aj naďalej prehlbovať. Nemožnosť ovplyvňovania systému financovania vzdelávania a jeho úrovne zo strany zamestnávateľov, teda potenciálnych spotrebiteľov výsledného produktu – žiaka, je alfou a omegou súčasnej zlej situácie. Školy, na ktorých sa polygrafia vyučuje, majú rôznu úroveň. Aj keď sa minulý rok spracovali normatívy materiálno technického a priestorového vybavenia pre polygrafické odbory, zatiaľ neexistuje mechanizmus, ako školy, ktoré nespĺňajú tieto kritéria, vylúčiť zo systému vzdelávania. Možno teraz, v rámci aktivity vrcholových zamestnávateľských organizácií sa podarí presadiť hodnotenie skutočnej úrovne škôl, navrhnúť nový model financovania škôl závislý nie od počtu žiakov, ale dosahovanej kvalitatívnej úrovne a uplatniteľnosti absolventov. Boom v IT a digitálnych technológiách sa prejavil aj v naplnenosti počtu žiakov v jednotlivých odboroch v našej branži. Najväčší záujem je o štúdium „trendových“ odborov, ako sú grafik digitálnych médií a grafik tlačových médií. Naopak znižuje sa záujem o profesiu tlačiar a už niekoľko rokov je úplná absencia odboru knihár, s jedinou výnimkou a to školy pre žiakov s telesným postihnutím. Knihárov by ste však aj tu mohli spočítaťniekoľkých rokov profesiu tlačiar. Pritom toto povolanie má už ďaleko od pôvodného remeselného koloritu a stáva sa povolaním spojeným so sofistikovanými IT technológiami. Preto na viacerých zahraničných školách sa odbor tlačiar premenoval na výstižnejšie a povedzme si úprimne pre mladých aj atraktívnejšie povolanie – operátor tlače. Aj v našej polygrafickej škole v Bratislave sa od tohto školského roku realizuje vzdelávanie pre operátorov tlače, rozšírené aj o možnosti získania vzdelania pre nastupujúce digitálne tlačové technológie. Taktiež sa rozšírila možnosť získať vzdelanie v odbore pracovník marketingu v polygrafii. A teraz priama odpoveď na vašu otázku: „Vystačíme si s našim školstvom, alebo sa máme poobzerať po zahraničí?“ Čo do počtu absolventov vychovávaných pre polygrafiu a média si určite postačíme, veď v branži pracuje podľa odhadov 5 000 zamestnancov (polygrafia) a na povolanie sa v súčasnosti pripravuje 2 600 žiakov. Počet škôl, na ktorých sa realizuje vzdelávanie pre branžu, by sa mal zracionalizovať, čomu by pomohlo aj vytváranie Centier odborného vzdelávania v jednotlivých regiónoch. Čo do štruktúry prípravy na povolanie, je jednoznačne prebytok grafikov a nedostatok v „klasických“ povolaniach, predovšetkým tlačiar – operátor tlače a pracovník v dokončujúcom spracovaní – knihár. Kvalitatívna úroveň vzdelávania je taká, na akú nás nedokonalý systém vzdelávania na Slovensku bohužiaľ dotlačil. Väčšina pedagogických pracovníkov robí, čo môže a čo im je umožnené. Získavanie informácií o systéme vzdelávania v zahraničí, predovšetkým tam, kde to reálne funguje, je nielen žiaduce, ale aj potrebné. Výmena skúseností medzi školami v rámci cezhraničnej spolupráce reálne existuje. Rozširovanie vzdelania na zahraničných školách môže len napomôcť ku skvalitneniu úrovne polygrafickej odbornosti a reálne sa preto aj využíva.

Aká je úroveň slovenského polygrafického školstva, z hľadiska požiadaviek praxe, v porovnaní s ostatnými krajinami s moderným polygrafickým priemyslom?
Na túto otázku vám dajú zrejme najkvalifikovanejšiu odpoveď užívatelia nášho polygrafického vzdelávania, teda tlačiarne, strediská dokončujúceho spracovania, v grafických štúdiách, vydavateľstvách, ale aj v reklamných agentúrach a IT sektore. Chcel by som sa vydavateľstvu VELDAN poďakovať, že sa pustil do tak závažnej témy, akou polygrafické školstvo je a verím, že aj vďaka tomuto sa bude vzdelávaniu a príprave novej generácie venovať väčšia pozornosť, lebo Komenského citáty budú ešte dlho platiť.