SLOVO V OBRAZE

Nasledujúci článok sa môže spočiatku javiť, že do nášho časopisu tematicky príliš nezapadá. Je príliš duchovný? Je málo technický? Či nemá s polygrafiou nič spoločné? Opak je pravdou. Jeho duchovný podtón má aj svetské aspekty, náročnosť technologického prevedenia projektu je značná a s polygrafiou má toho spoločného naozaj veľa. Neveríte, prečítajte si spojenie projektu Slovo v obraze a Tlačiarne Kubík z Námestova.

Ako tvrdí predstaviteľ projektu Slovo v obraze, otec Jozef Brodňanský, spolupráca s Tlačiarňou Kubík nebola dopredu premyslená. Išlo o spontánny projekt, ktorého myšlienka vznikla v roku 2010 pri posviacaní interiéru kostola v benediktínskom Kláštore Premenenia Pána v Sampore. Sochár a maliar Jaroslav Halmo, ktorý navrhol a zrealizoval interiér kostola, vytvoril okrem liturgického zariadenia chrámu aj prvý obraz – ikonu, so vznikom ktorej celý projekt začal. Jaroslav Halmo začal postupne vytvárať menšie ikony o mystériách liturgie či rôznych tajomstvách viery. Technika tvorenia ikon bola zaujímavá. Umelec na dosku nalepil plátno, na plátno zlaté a strieborné pláty, na ne naniesol vrstvy akrylovej farby, vzal šmirgeľ a začal brúsiť, prebrusovať, preškrabávať sa cez jednotlivé vrstvy smerom k zlatému vnútru. Výrazný vklad do projektu vniesol Otec Jozef Brodňanský, ktorý mal k umeniu vždy veľmi blízky vzťah a spoločne s Jarom Halmom rozpracovali túto prvú ikonu do uceleného projektu.

Ako sa ikony dostali k ľuďom

„Ikona je druh obrazu, ktorý je komentárom textu svätého písma. Práve preto sa hovorí, že ikona sa nemaľuje, ale píše. Komentár vo vizuálnom prevedení je síce výsadou skôr východných umelcov, no Jarovi sa podarilo spojiť východný štýl s tým naším. Nepopustil uzdu fantázii, naopak, striktne sa držal Písma. Ja som bol akýmsi pozorovateľom a popri tom som dozeral na to, aby jednotlivé ikony vychádzajúce z Jarových rúk neboli preplácané, no zároveň odzrkadľovali to, čo majú. V prípade ikony totiž nejde o to, aby sa ľuďom páčila, ale o to, aby sa pri nej dalo modliť,“ približuje začiatok projektu Otec Jozef.

V roku 2012 prišla smerom k benediktínom ponuka a zároveň prosba od televízie Lux o vytvorenie krátkeho umeleckého programu. Vtedy sa projektu chopil otec Jozef a vytvoril 7–minútovú mustru relácie Slovo v obraze – meditáciu cez obraz ikony. V tom čase bolo na svete iba šesť ikon, no postupne, ako záujem o televíznu reláciu narastal, pribudla sledovanosť a taktiež spontánny dopyt po jednotlivých ikonách. To bol prvý popud k tomu, že umelec začal tvoriť viac, až nakoniec po mnohých rokoch spolutvorby vzniklo ucelené dielo pozostávajúce z 53 rôznych ikon. Koncept je postavený na päťdesiatich dvoch týždňoch liturgického roka, ktorý uzatvára bonusová ikona s motívom Kristovej tváre.

„Záujem zo strany divákov televízie Lux zakupovať si tieto ikony postupne rástol a ja som im chcel umožniť vlastniť ich. Nechcel som však robiť nálepky, ani lacné, gýčové výtlačky, ale niečo, čo bude mať hodnotu. Taktiež som chcel prostredníctvom ikony vyjadriť nielen obraz samotný, ale aj modlitbu a Slovo. To, z čoho ikona vznikla, biblický text, ktorý sa prihovára ľuďom,“ hovorí otec Jozef Brodňanský.

Nielen obraz ale i slovo

Čo sa textu týka, nešlo iba o výňatok z písma, ale aj o poetické stvárnenie ikony. Na obrazovú časť ikon totiž pri ich prvom vzhliadnutí intenzívne reagovala klauzúrna mníška, redemptoristka Lucia Česáková. Veľmi inšpiratívne na ňu zapôsobila už socha Panny Márie a taktiež ikona s motívom Krvavého Ženícha. Na každú z ikon vytvorila báseň, ktorá bola autenticky spontánnou modlitbou. Táto meditácia Božieho Slova bola natoľko intenzívna, že Sestra Lucia postupne vytvorila báseň ku každej jednej ikone. Vznikla teda akási trojrozmerná interpretácia Božieho slova. Vizuál, v podobe obrazu, výňatok z Biblie a poetické stvárnenie ikony. Práve preto sa otec Jozef rozhodol preniesť všetky tieto tri stvárnenia na jeden nosič, a tým nebolo nič iné, ako drevo.

Obraz na dreve

Modlitbové drevo, ako nazývajú výsledok duchovného a umeleckého snaženia sa, je forma malého krídlového oltára, či triptychu, ktorý vznikol kombináciou obrazu a slova aj ako odozva na chrámový ikonostas. Drevo, ako trvácny a „teplý“ materiál, dáva dielu ďalší rozmer, a tak si môže čitateľ vychutnať ikonické stvárnenie Písma i ďalšími zmyslami.

Ako však dostať na drevo obraz tak, aby bola zachovaná jeho autenticita a aby sa nestal obyčajnou nálepkou, či gýčom? „Prišiel sem profesionálny fotograf a odfotil prvých 20 ikon. Keďže väčšina z nich obsahuje zlato, bolo náročné odfotiť obraz tak, aby sa dal vytlačiť ešte aj s dôstojným zlatým efektom. Pasovali sa s tým mnohí, no fotografia vždy vyšla tak, že buď bol obraz prepálený alebo zlatý efekt zanikol. Toto je technika, ktorá sa jednoducho nedá nafotiť so všetkým, čo vyjadruje. Keď sa nám to ako-tak podarilo, zašiel som za Ondrejom Kubíkom, s ktorým sa roky osobne poznáme a šli sme tlačiť nálepky, ktoré som chcel následne aplikovať na modlitbové drevá. Nebolo to síce to pravé, ale lepšie ako nič. Keď sme u neho v tlačiarni rozmýšľali, aký papier bude najlepšie na nálepky použiť, skrsla nám v hlave myšlienka tlače priamo na drevo. Keď sme fotku vytlačili priamo na drevo, bolo to neautentické. Drevo malo svoju štruktúru a v spojení s vytlačenou fotografiou to nefungovalo. Potom Ondrejovi napadla myšlienka, skúsiť obraz naskenovať a vytlačiť. Všetky prebrusované vrstvy, ktoré sme videli na origináli, boli odrazu viditeľné aj na skenovanej kópii. Jednoducho všetky vrstvy farby, zlata, boli odrazu viditeľné a dokonca dôveryhodne autentické. Tak vznikla spolupráca na projekte s Tlačiarňou Kubík,“ približuje otec Jozef spojenie benediktínov s Tlačiarňou Kubík.

„S otcom Jozefom máme výnimočný vzťah. Sme ako starí známi, ktorí si  majú pri každom stretnutí, čo povedať, a aj preto veľmi rád navštevujem samporský kláštor. Človek tu nájde pokoj a už len z okolitej nádhernej prírody stredného Slovenska načerpá množstvo energie. Naša spolupráca nebola ani plánovaná ani s vidinou zisku. Sú veci, ktoré sú jednoducho dané a ja som presvedčený, že i tento spoločný projekt nám niekto zhora naplánoval. Obohatil nielen nás,
ale i niekoľko stoviek ľudí, ku ktorým sa modlitbové drevá mali možnosť dostať,“ hovorí o spolupráci Ondrej Kubík.
Okrem toho, že v Tlačiarni Kubík prebiehala tlač ikon priamo na drevo, realizovalo sa tu i laserové gravírovanie textov do dreva. Umelecké dielo, ktoré vzniklo spojením Svätého písma, talentu a špičkových technológií bolo  odrazu predmetom veľkého dopytu. Celý proces výroby modlitbových driev však nebol taký jednoduchý. Naskenovaný obraz síce preniesol na drevo všetko to, čo je viditeľné voľným okom, nepreniesol však unikátnosť a rýdzosť farby zlata
z pôvodných, originálnych ikon. Preto sa otec Jozef rozhodol pridanú hodnotu z originálnych diel preniesť na jednotlivé modlitbové drevá a začal ručne zlátiť jednotlivé kúsky.
„V mnohých prípadoch sú to veľké, v iných malé plochy, ktoré si však vyžadujú precíznosť a čas. Preto sme v momentoch zvýšeného záujmu o modlitbové drevá boli časovo veľmi vyťažení. V niektorých prípadoch bolo potrebné využiť aj moje reštaurátorské danosti a naozaj mravenčou prácou sa dopracovať k tomu, aby modlitbové drevo odrážalo to, čo originál.“

Keďže sme mali možnosť vidieť na vlastné oči originálne ikony od umelca Jaroslava Halma a následne i modlitbové drevá, je skutočne pravdou, že i napriek tomu, že modlitbové drevo je ako keby kópiou originálneho diela, človek má z neho pocit, že drží v ruke originál. Teplé drevo, na ktorom sú zanechané stopy ľudských rúk, dáva prijímateľovi pridanú hodnotu ukrytú v komplexnosti modlitbového dreva.
Od obrazu ku knihe Dopyt, časová a materiálna dostupnosť výroby modlitbových driev viedla autorov projektu k ďalšej myšlienke vytvorenia uceleného diela všetkých 53 ikon. Tak vznikla kniha s názvom Slovo v obraze, ktorá je spojením umenia Jaroslava Halma, poézie sestry Lucie a zamysleniami sa otca Jozefa. Je viazaná v tvrdej väzbe a má rozsah 440 strán. Proces tvorby knihy opäť nebol iba „obyčajnou“ tlačou a väzbou. Otec Jozef chcel, aby listovanie knihy nebolo iba listovaním v obrazoch, ale aby manipulácia s knihou prechádzala všetkými zmyslovými vrstvami, aby človek čítal, dotýkal sa výrezov a zapojil všetky zmysly. V knihe tak okrem duchovného pôžitku nájdete transparentný papier, špeciálny výsek a dokonca i zlatený papier. Práve na zlatenom papieri je vytlačená posledná strana knihy, 53. ikona s podobizňou Ježiša Krista.
„Urobiť grafiku k poslednej strane knihy bolo vskutku náročné. Potrebovali sme ju urobiť tak, aby zlatý podklad v knihe odzrkadľoval zlatý podklad originálu a na ňom aplikované ťahy šmirgľa či špachtle. Preto sme  museli graficky oddeliť to, čo je podklad a to, čo sú vrstvy vitrážovej farby. Na zlatený papier sme vlastne tlačili presne tie vrstvy vitrážovej farby, ktoré v origináli prekrývali vrstvu zlatú. Na prvý pohľad jednoduché – zlaté lamino, biela farba a CMYK. Na pohľad druhý hodiny práce, ktoré však vo finále vyzerajú naozaj krásne,“ približuje technické prevedenie knihy Ondrej Kubík.
Ak by ste teda mali niekedy cestu stredným Slovenskom a mali záujem nájsť oázu pokoja v lone prírody, zastavte sa u benediktínov v dedinke Sampor, kde okrem pokoja nájdete aj knihu, originály či modlitbové drevá, ktoré sú samé osebe umeleckým dielom.