Edície 2015

TRIENÁLE PLAGÁTU TRNAVA

Prvý septembrový týždeň sa Slovensko stalo ozajstným svetovým „hlavným mestom“ umenia. 3. septembra začalo Trienále plagátu Trnava a o deň neskôr Bienále ilustrácií Bratislava vkročilo do svojho už 25. jubilejného ročníka. A že je tomu naozaj tak, presvedčí zopár čísiel.

BIB: Do súťažnej prehliadky najlepších ilustrácií detských kníh sa prihlásilo 335 ilustrátorov z päťdesiatich krajín a prihlásilo dva a pol tisíca ilustrácií z vyše štyristo kníh.

TPT: medzinárodná porota vyberala z 3 564 súťažných prác. Do finále postúpilo 369 plagátov od 175 autorov z 37 krajín.

Trnavská súťažná prehliadka mapuje svetové trendy  plagátovej tvorby za ostatné tri roky. Vďaka dlhoročnej  podpore ministerstva kultúry a pozornosti Trnavského samosprávneho kraja a samotného mesta Trnavy sa stala uznávaným medzinárodným podujatím. Jej domovom je od počiatku Galéria Jána Koniarka v Trnave. Zásluhou entuziazmu a mimoriadneho organizačného úsilia niekoľkých generácií špičkových predstaviteľov slovenského grafického dizajnu sa stala naozajstnou Mekkou svetového plagátu.

Slávnostné odovzdanie cien víťazom jednotlivých súťažných kategórií sa uskutoční 15. októbra v Divadle Jána Palárika v Trnave. Výstava plagátovej tvorby finalistov TPT 2015 potrvá do 29. novembra.

Podrobnejšie o TPT 2015 si prečítate v sekcii Typo:Grafik:Um.

POVEDALI O TRIENÁLE

Tibor Mikuš,

predseda Trnavského samosprávneho kraja
Trienále plagátu Trnava patrí bezpochyby
medzi najvýznamnejšie medzinárodné akcie grafického dizajnu.
Mapuje súčasné trendy vizuálnej kultúry vo svete a podporuje
kreatívnosť umelcov, kvalitu ich tvorby a zodpovednosť dizajnérov
za pôsobenie výtvarného diela na diváka.

 

Róbert Němeček,

riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave
27 rokov nie je málo. Trienále plagátu Trnava dnes patrí medzi najstaršie prehliadky užitého umenia v Európe. Pokiaľ sa predchádzajúce Trienále nieslo v duchu myšlienky „Poznaj svet cez plagát“, tento ročník by sme boli radi, ak by svet spoznal cez plagát práve naše mesto – Trnavu.

 

Robert Paršo,

kurátor a koordinátor TPT 2015
Teší ma, že napriek výraznému prieniku internetu a mobilných  aplikácií do nášho každodenného života, plagát nestráca svoj význam. Plagát žije! Spoločenský záujem o staré techniky tlače a ručné remeslá sa stále zvyšuje. A plagát, klasické, hmatateľné médium, dobre znáša spojenie starého s novým a ponúka nám priestor pre experiment.

SVETOVÉ TRENDY PLAGÁTOVEJ TVORBY očami porotcov

Kari Piippo, Fínsko,

člen medzinárodnej poroty TPT 2015 a držiteľ Grant Prix TPT 2012

Nechcem hovoriť a najmä súdiť trendy vo svete tvorby plagátov, pretože trendy sú na to, aby sa neustále menili. V poslednom období však z mnohých strán počúvam názor, že plagát je mŕtve médium. A čo si o tom myslím? Že to nie je pravda. Vo svete práve teraz prebieha množstvo výstav, o ktorých ani netušíme. Mnoho kreatívnych ľudí našťastie nerobí svoju prácu iba pre peniaze, ale najmä preto, lebo ich napĺňa a baví. Pre nás, dizajnérov a maliarov je to jednoducho vášeň. Povedal by som, že ani nie v komerčnom, skôr v umeleckom ponímaní. Plagát určite je nezameniteľnou súčasťou umenia a ja sa o jeho budúcnosť vôbec neobávam. Je to aj vďaka tomu, že moderné tlačové technológie umožňujú posunúť našu tvorbu do úplne iných sfér, od tlače v menších sériách až po samotnú možnosť potlačiť takmer čokoľvek. Toto je pre nás obrovské plus a naše umenie tak dokáže zrazu vyniknúť v úplne inom svetle ako doteraz.

Julo Nagy, Slovensko,

člen medzinárodnej poroty, dizajnér a pedagóg

V klasickom ponímaní sa plagát dnes už takmer vôbec nepoužíva. Čoraz častejšie nás obklopujú billboardy, ktoré taktiež za plagát môžeme považovať, avšak s minimálnym dotykom umenia. Keď som sa však zamýšľal nad plagátmi ako umeleckým a zároveň informačným nosičom, dospel som k biblickému výroku: nič nové pod slnkom. Mám pocit, že nové veci vznikajú iba recykláciou tých starých. U nás je trend iný, skôr konzervatívnejší, a preto ma v expozícii prekvapilo zopár menej konzervatívnych zahraničných prác. Kebyže žijem v krajine, ktorá je sama o sebe menej konzervatívna, asi by ma potešila úplne minimalistická typografia. Toto je na medzinárodných výstavách pre mňa vzácne. Rozdiely medzi kultúrami, názormi, ľuďmi a ich dielami sú výsledkom toho, že nakoniec sme my fascinovaní nimi a oni nami.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Tlačidlo Späť hore