Environmentalista
Pre RNDr. Michala Sebíňa, PhD., 35-ročného riaditeľa NATUR-PACK, a. s., sa prírodné vedy, ochrana životného prostredia a osveta v tejto oblasti stali náplňou profesijného života. To, samozrejme, nevylučuje biznis v odpadoch. Naopak, je jeho dobrým odborným základom.
RNDr. Michal Sebíň, PhD., riaditeľ NATUR-PACK, a. s.
Začali sme možno nezvyčajne. Boli sme trochu zvedaví aj na súkromný život riaditeľa.
Naj miesto na svete? Najskôr som chcel povedať Laos, Irán alebo iné nádherné miesta, ktoré som precestoval, ale to naj je doma v našej záhrade uprostred Bratislavy a potom kopce nad Liptovským Mikulášom, kde som strávil časť detstva. Povolanie z detstva? Chcel som byť opravár vesmírnych staníc. Ten, čo opravuje vonkajšie časti vo voľnom vesmíre. Ale smetiar je tematickejší. A keďže už dnes vo vesmíre lieta veľa vesmírneho odpadu – teda aj tam bude toto povolanie o chvíľu potrebné. Životné krédo: Ten, kto nie je spokojný s málom, nebude spokojný nikdy s ničím. Čo robím najradšej, samozrejme, keď mi zostane trochu voľného času? Všetko čo robím s mojou dcérou – fúkanie bublín, maľovanie psa a mačky, kosenie trávy, bicyklovanie…
Čím vás oslovila práve environmentalistika, že ste sa jej začali profesionálne venovať? Čo bolo tým povestným prvotným impulzom?
MS: Už na základnej škole som sa dostal do komunity ľudí z mimovládnych organizácií v oblasti životného prostredia a vo voľnom čase som sa tomu venoval na sto percent. Takže rozhodnutie ísť ďalej študovať environment nebolo prekvapujúce i keď moji rodičia ma stále, v duchu rodinnej tradície, smerovali skôr do oblasti ekonómie. Začal som teda najskôr študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave, lebo na environmentálne štúdiá ma na prvý pokus nevzali. Ale skúsil som to aj druhý rok a napokon som sa dostal aj na Univerzitu Komenského a ku svojej vytúženej environmentalistike. Následne som ako doktorand v Slovenskej akadémii vied riešil výskumný projekt – Modelový koncept malých povodí a ocitol som sa prvýkrát v pozícii manažéra projektu z environmentu. Tiež som pochopil, že problematika životného prostredia to nie je len o prírode, ale dnes už je to i významný segment priemyslu.
V rokoch 2013 a 2014 získal NATUR-PACK opakovane cennú sošku Zlatého mravca, za svoje výnimočné environmentálne vzdelávacie projekty.
Takže NATUR-PACK?
MS: Tak, to bola šťastná zhoda náhod. V roku 2007 som sa dozvedel, že pán Šinák buduje novú firmu, už má základný tím a potrebuje environmentalistu. A hoci som mal aj iné plány, Vlado Šinák ma presvedčil a zostal som. Mal som na starosti odbornú legislatívu, odborné zázemie firmy, vzťahy s ministerstvom životného prostredia a zberovými spoločnosťami.
V roku 2010 prišla nová legislatíva v oblasti obalov, ktorá zásadným spôsobom rozšírila rady povinných osôb, vlastne našich klientov. Enormne narástli požiadavky na firmu. Bolo treba sformovať celé nové oddelenie environmentalistov – stal som sa jeho riaditeľom. A napokon o tri roky riaditeľom firmy.
Treba povedať, že zakladateľ firmy a predseda predstavenstva Vladimír Šinák bol vždy vedúcou osobnosťou spoločnosti a vlastne aj mojím učiteľom. Bol to on, kto ma presvedčil o nutnosti dokončiť doktorandské štúdium a dodnes trvá na tom, aby sa ľudia vo firme neustále odborne vzdelávali. V. Šinák je jeden z mála ľudí v našom biznise, ktorý ho robí veľmi poctivo. Naučil ma, že je dôležité neklamať klientom a obchodným partnerom. Neraz som sa presvedčil, že platí – nikdy nesľubuj to, čo nevieš splniť. Klamstvo ťa vždy dobehne v najnevhodnejšej chvíli. A s potešením vnímam, že nová generácia manažérov sa touto manažérskou zásadou naozaj začína riadiť.
NATUR-PACK získal 1. miesto
v rámci Národnej podnikateľskej ceny za životné prostredie 2015.
V čom vidíte rozhodujúce príčiny nášho výrazného zaostávania za vyspelým svetom v oblasti odpadov?
MS: Tak to by bolo na dlhé rozprávanie. Ale skúsim aspoň heslovite. Všetci vnímame, v akom neporiadku je naša spoločnosť a koľko problémov nás ešte čaká vyriešiť. Všetky majú priamy alebo nepriamy dopad aj na náš vzťah k životnému prostrediu, vrátane zaobchádzania s odpadmi. Či už hovoríme o úrovni občana, samosprávy, štátu alebo podnikania v tejto oblasti. Už len fakt, že nejestvuje spoľahlivý zber informácií o tokoch odpadov na úrovni samospráv a štátu, že nevieme tento proces merať, vlastne znamená,
že ho ani nemôžeme riadiť. Novo prijatá legislatíva, ktorú pripravovali slovenské vlády viac ako dve volebné obdobia nie je podľa nás i odbornej verejnosti úplne v poriadku a zrejme môžeme očakávať aj korekcie zákona, aby sa dali naplniť ciele, pre ktoré bol prijatý. Politika, či skôr politikárčenie a odbornosť v tomto prípade určite nie sú kamarátmi.
Vzdelávací systém a osveta?
MS: Základné školy nevedia deťom zrozumiteľne vysvetliť problematiku životného prostredia a pozíciu človeka v prírode. Chýba premyslený systém. Samozrejme, česť výnimkám. Pozrite sa na naše sídliská, v akom stave sú stanoviská nádob na komunálny odpad a čo sa v nádobách na jednotlivé zložky separovaného zberu v skutočnosti nachádza. Kto z dospelej populácie má aspoň základné vedomosti o odpadovom hospodárstve obce? Osveta nefunguje – sankcie sú minimálne.
Nedávne prieskumy ukázali, že slovenské domácnosti sa hrdo hlásia k triedeniu komunálneho odpadu, že až 80 percent obyvateľov vždy alebo väčšinou separuje plasty, papier a sklo do farebných kontajnerov. Slovné deklarácie
a skutočnosť sa však v slovenskom kontexte výrazne líšia, pretože „reálne“ triedime iba niečo viac ako 8 percent odpadov – priemer v EÚ je 28 percent. U nás 70 až 75 percent skončí na skládkach a zvyšok v spaľovniach odpadov, ktoré fungujú najmä v Bratislave a Košiciach.
Dôvodom môže byť aj fakt, že až do začiatku tohto roka zákon presne nestanovoval, ako majú občania triediť. Každá obec si tak mohla vytvoriť vlastný systém. Napríklad plechovky patria v Trnave do kontajnerov s plastmi, v okolí Piešťan pre ne majú červené nádoby a v Trenčíne ich netriedia vôbec. Nový zákon o odpadoch zaviedol základné farby, ktoré musia obce povinne používať. Každý Slovák ročne vyseparuje iba 25 kg odpadu. V susednom Česku aktívne triedi 75 percent občanov a priemerný Čech vytriedi až 40 kg odpadu, čo je takmer dvojnásobok oproti nám. Európska legislatíva stanovuje Slovensku do konca roka 2020 triediť aspoň 50 percent komunálnych odpadov. Trendy v európskom odpadovom hospodárstve jasne naznačujú, že úrovne recyklácie a zhodnocovania odpadov sa budú v EÚ zvyšovať. Návrh odpadového balíčka z minulého roka napríklad stanovuje povinné limity na separovaný zber pre rok 2030 až na úrovni 70 percent. Podľa mňa sú to pre Slovensko nedosiahnuteľné méty.
Pre vašu spoločnosť sa implementácia nového zákona nepochybne stala najväčšou manažérskou výzvou v jej 10-ročnej existencii.
MS: Firma naozaj prešla ohňom. Aj pre mňa osobne to bola veľká škola a neopakovateľná skúsenosť. Obstáli sme, hoci k zákonu máme principiálne výhrady. Firma sa rozrástla dvojnásobne. Významne sme si posilnili pozíciu na trhu a stali sme sa lídrom. NATUR-PACK mal k 5. 4. 2016 4 349 klientov. Z nich je 1 015 obcí, vrátane najväčších miest – Bratislavy, Košíc a Prešova. Práve tu sa koncentrujú najväčšie množstvá komunálneho odpadu na Slovensku. Nový zákon o odpadoch, ktorý už obsahuje aj „obalové povinnosti“, má za sebou prvé dni účinnosti. Napriek tomu, že prechodnými ustanoveniami je posunutá účinnosť niektorých povinností až od 1. 7. 2016, prináša niektoré nové povinnosti, na ktoré je potrebné reagovať už teraz. Vzhľadom na rôznorodosť novej agendy sme zvolili operatívnejší spôsob vzájomnej komunikácie s našimi klientmi a všetky dôležité informácie dostávajú prostredníctvom hromadných mailov v novom formáte ako NP NEWS. Čaká nás však ešte veľa práce.
NATUR-PACK si zakladá na svojej systematickej práci s laickou i odbornou verejnosťou.
MS: Realizovať aktivity zamerané na zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľov, najmä v oblasti triedeného zberu a predchádzania vzniku odpadov je dôležitou súčasťou nášho firemného poslania. Sme veľmi aktívni v poradenskej a vzdelávacej oblasti pre klientov a záujemcovo problematiku obalov a neobalových výrobkov. Pre našich klientov, ale aj pre ostatných záujemcov z firemného prostredia organizujeme niekoľkokrát do roka sériu úspešných seminárov k aktuálnym problémom legislatívy a k povinnostiam, ktoré z nej pre firmy vyplývajú. Vzdelávame však aj verejnosť, predovšetkým deti materských, základných a stredných škôl a to prostredníctvom našich projektov i projektov našich partnerov. Spomeniem aspoň dlhoročnú spoluprácu s Nadáciou Kosit, mimovládnou organizáciou ŽIVICA, Inštitútom aplikovanej ekológie DAPHNE a so zberovou spoločnosťou OLO.
Sporný paragraf 58 nového zákona o odpadoch spôsobuje veľa nejasností a problémov v polygrafickej verejnosti.
MS: Nový zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch nastavuje nové podmienky pre nakladanie s odpadmi z obalov. Zodpovednosť za triedený zber, zhodnotenie a recykláciu, ako aj za zneškodnenie zvyškov po zhodnotení alebo recyklácii, prípadne odpadov vzniknutých pri dotrieďovaní, nesú tie subjekty, ktoré dodávajú na trh výrobky v obaloch, v niektorých špecifických prípadoch aj tie subjekty, ktoré dodávajú na trh prázdne obaly. Zákon takéto subjekty nazýva „výrobcovia obalov“, aj keď v skutočnosti žiadne obaly nevyrábajú. Zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch tieto subjekty nazýval „povinné osoby“. Výrobca obalov má mnoho povinností, od dizajnu použitého obalu, cez povinné poskytovanie informácií spotrebiteľom a recyklátorom odpadov z obalov až po povinnosť plniť zákonné limity zberu, zhodnocovania a recyklácie odpadov z obalov. Samozrejmosťou je financovanie celého procesu nakladania s odpadmi z obalov v závislosti od množstva obalov, ktoré výrobca uviedol na trh.
Novinkou v zákone je rozlíšenie medzi obalmi a odpadmi z nich, ktoré vznikajú v komunálnej sfére a obalmi a odpadmi z obalov, ktoré vznikajú v podnikateľskej sfére. Z pohľadu nakladania ide o úplne rovnocenné prúdy odpadov, avšak zákon stanovil pre ne rôzne systémy nakladania. Odpady z obalov z komunálnej sféry by tak mali mať na zodpovednosti ich výrobcovia (rozumej po starom „povinné osoby“) a za odpady z obalov z nekomunálnej sféry by mali niesť zodpovednosť ich pôvodcovia. Je to ale skutočne tak? Na to dáva odpoveď vo svojom odbornom článku na ďalších stranách PrintProgress moja kolegyňa RNDr. Alexandra Grgulová, environmentálna konzultantka našej spoločnosti. Zároveň sme sa dohodli s redakciou časopisu PrintProgress, že pre účastníkov konferencie PRINTPROGRESS 2016 pripravíme špeciálnu prílohu časopisu, venovanú obalovej problematike v polygrafickom priemysle a budeme odborne gestorovať túto tému na konferencii.
Za rozhovor poďakoval Pavel Vitek Foto: autor a archív NATUR-PACK
