23. časť: Mýty o firemných stratégiách

Základom podnikateľského úspechu je nápad, idea, ktorú jej autor presadí do života. Nápad sa zvykne označovať ako vízia, ktorá konkrétnejšie ukazuje smer, kde sa chce podnikateľ uberať. Jednou z najznámejších je vízia Steva Jobsa: „Jeden človek, jeden počítač.” Od vízie sa odvíja stratégia spoločnosti, ktorá je ponímaná ako rozpracovanie vízie do praktickej podoby pre potreby postupu podnikateľského subjektu.

V odborných kruhoch panuje jednota v tom, že dobrá stratégia je základom podnikateľského úspechu. O to viac prekvapujú pretrvávajúce mýty o strategickom riadení.

V praxi sa stretávame s presvedčeniami majúcich silu „viery“, ktorých uplatňovanie neprispieva k úspešnosti riadenia a k priechodnosti nových rozhodnutí a je rizikom pre stabilizáciu podnikateľských aktivít.

O spracovaní stratégie

Stratégia firmy je spracovaná ako úloha pre „Jana a Fera“ (napr. ekonóm a marketér).  Sebe lepší odborníci sú „málo“ pre spracovanie komplexnej stratégie spoločnosti. Výsledkom je obyčajne nevierohodný dokument pre ostatných manažérov, pretože nekorešponduje s potrebami ostatných úsekov a nezohľadňuje ich záujmy. Najčastejšie sa opomína personálna a investičná stratégia.

Stratégiu spracúvajú poradenské firmy, lebo sa v tom vyznajú. S týmto možno čiastočne súhlasiť – dobrí poradcovia majú poznatky, ktoré sú unikátne a môžu prispieť výrazne k  tvorbe stratégie. Ale nikdy neurobia stratégiu, ktorá je „ušitá“ na potreby konkrétnej firmy. Stretli sme sa s prípadom, že odporúčania pre stratégiu predaja boli odkopírované a dokonca v texte zostal názov pôvodnej firmy. Divíte sa, že za toto majitelia firiem aj platia?

Stratégia ako „matematické rovnice“

Moderná matematika a ekonometria je veľmi dobrým nástrojom na analýzy. Ak ale vypočítame, že v prípade poklesu tržieb musíme prepustiť 30% zamestnancov, pretože musíme udržať stály pomer medzi tržbami a mzdami, rútime sa do záhuby… V tomto prípade sa z dobrého sluhu stáva zlý pán.

„Stratégiu mám v hlave“ je veľmi častou odpoveďou majiteľa  a zároveň vrcholového manažéra na otázku o stratégii. Vie, čo  chce, často vie aj ako to dosiahnuť. Problémom je, že ľudia, ktorí sú na ňom závislí, o jeho vízii a plánoch nemajú ani potuchy. Ak ľudia v organizácii nevedia, kam smerujú, stávajú sa neistí, vzrastá napätie, nervozita, agresivita so všetkými negatívnymi dôsledkami pre výkonnosť.

O vzťahu k stratégii

Stratégia je tajná. Je to tak jedine v prípade stratégií v etape ich príprav. Ale aj tu sa stretávame s „hrou s odkrytými kartami“, kedy napr. firma deklaruje svoj zámer o rozšírení podnikateľských aktivít.

Stratégia je nemenná. Ide o dogmatický vzťah ku stratégii. Tak ako všetko, aj strategické kroky je treba prispôsobovať realite. Vízia respektíve  misia sú stabilné, ich napĺňanie je variabilné.

Strategické kroky stačí nariadiť. Ide o nebezpečný mýt. Manažéri po celej vertikále riadenia až po radových zamestnancov majú byť so strategickým smerovaním stotožnení. Je to vec diskusie, dobrých školení a dobrého líderstva. Nariadenie a autoritatívne vynucovanie si plnenia strategických cieľov a krokov vedie len ku krátkodobému úspechu (napr. v horizonte niekoľkých rokov), ale má devastujúci účinok na morálku, zaangažovanosť  zamestnancov a na ich motiváciu. Ľudia sa cítia v takejto organizácii zajatí, sú nespokojní, hľadajú si iné miesto.

O obsahu stratégie

Stratégia postavená na presvedčení o potrebe byť jednotkou na slovenskom trhu. Ak sa firma rozšíri do úrovne strednej až veľkej firmy a stáva sa silnou na domácom trhu, chcenie zostať „Jednotkou na domácom trhu“ v sebe nesie riziko stagnácie. Naše skúsenosti za uplynulých dvadsať rokov nasvedčujú tomu, že nie je dlhodobo možné byť rastúcou lokálnou firmou na globálnom trhu. Prinajlepšom firma zostáva relatívne stabilným hráčom na trhu a je pravidlom, že sa stáva predmetom záujmu globálnych hráčov. Ak ide o firmu s náročnou technológiou a s produktom, ktorého distribúcia je ohraničená vzdialenosťou, spravidla sa stáva „nevestou“ so všetkými dôsledkami „nerovného“ manželstva.

Stratégia postavená na vzťahoch je častou stratégiou najmä malých a stredných firiem. Táto stratégia je spojená s poskytovaním výhod druhej strane (pričom sa nejedná o korupciu). Takáto stratégia je závislá na ochote druhej strany a na existencii vzťahu viazaného na osobu. Rizikom je zmena osôb.

Stratégia zameraná na prežitie. Ide o typicky „neurotickú“ stratégiu, ktorá vedie k postupnej redukcii, k znižovaniu tržieb i zisku. Vždy je spojená so šetrením, čo nie je stratégia zameraná na zbohatnutie. Náš spolupracovník počas krízy zistil, že z 22 firiem v segmente počas krízy rástli dve, ktoré sa rozhodli expandovať v produktoch cestou inovácií.

Mýty o strategickom riadení sa vyskytujú naprieč celým podnikateľským svetom od Európy po Ameriku. Obsahovo sú rozdielne, niektoré črty však majú spoločné – napr. násilie v presadzovaní stratégie je vlastné viac zahraničnému manažmentu a expatriotom ako našincom.

Tieto mýty, spolu s ostatnými, ktoré tu nie sú pomenované, oslabujú podnikateľskú silu firmy. Ako praktici sme vzdialení od toho, aby sme absolutizovali negatívny vplyv týchto mýtov na podnikanie – aj firmy s takýmto strategickým riadením fungujú – problém je v tom, že by mohli fungovať oveľa, oveľa lepšie.

PhDr. Mojmír Kališ, PhD

EMKAconsult, s. r. o.

PhDr. Juraj Martínek

KTO JE Mojmír Kališ?

PhDr. Mojmír Kališ pôsobí v oblasti manažmentu a poradenstva v riadení vyše 20 rokov. Skúsenosti z práce na rôznych manažérskych postoch v štátnej správe, bankovníctve a naposledy v ťažobnej spoločnosti spája s poznaním teórie, do ktorej prispieva aj vlastným výskumom. Spojenie praxe, teoretických vedomostí a vlastného výskumu mu umožňuje vytvárať na mieru šité riešenia vychádzajúce z potrieb firmy. Je známy výrokom: „Teóriu treba prispôsobiť podniku, nie podnik teórii.“

Je špecialista na problematiku riadenia tímov, strategického   manažmentu, strategickej personalistiky, riskmanažmentu v personalistike. V súčasnosti sa orientuje na problematiku inovácií a ich zavádzania do praxe z pohľadu ľudského činiteľa.

Je autorom viacerých tréningových programov komplexného rozvoja manažmentu, špeciálne v problematike zvyšovania výkonnosti pracovných tímov a rozvoja ich tvorivého potenciálu, a autorom viacerých článkov v ekonomickej aj odbornej tlači.

KTO JE Juraj Martínek

Psychológ, tréner manažérskych zručností a jeden z prvých lektorov vzdelávania dospelých na Slovensku. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a kvalifikáciu si postupne dopĺňal účasťou na kurzoch a prípravách v Československu, Holandsku a Veľkej Británii. Prakticky celý profesionálny život pracoval v riadiacich pozíciách, bol dlhoročným riaditeľom zamestnaneckého odboru v Slovnafte a viceprezidentom Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov. V súčasnosti pracuje ako lektor a tréner v oblasti  rozvoja sociálnopsychologických zručností a je autorom či spoluautorom množstva výcvikových kurzov.