Prioritou Neografie ostáva vytvorenie dostatku zdrojov
Post generálneho riaditeľa tlačiarne Neografia a. s., v Martine, tlačiarne určite s najdlhšou tradíciou v regióne a možno aj na Slovensku, 1. apríla 2014 prevzal Patrick Schwab.
Aký je to pocit, stáť na čele už siedmej generácie tlačiarov v podniku, ktorého založenie sa datuje do roku 1869?
Som presvedčený, že komukoľvek, kto bol na tejto pozícii v minulosti, alebo sa na nej ocitne v budúcnosti,
sa bude miešať pocit obrovskej zodpovednosti a záväzku, kombinovaný s dávkou hrdosti. Analýzam v tomto smere sa príliš nevenujem. Neografia so svojimi 570 zamestnancami, zákazníkmi a akcionármi nedáva veľa priestoru hĺbkovej analýze vlastných pocitov.
V rozhovore pre PrintProgress v roku 2014 ste uviedli, že sa nepovažujete za polygrafa a celú dovtedajšiu kariéru ste sa venovali papierenskému priemyslu a hlavne výrobe obalov. Ako vás teda prijali polygrafi, tlačiari a čo bolo najťažšie pre získanie si ich dôvery a akceptácie?
Na túto otázku by objektívne odpovedali len zamestnanci firmy… Súdiac podľa spôsobu komunikácie s kýmkoľvek
vo firme by som si možno mohol dovoliť povedať, že sme sa obojstranne prijali dobre. Dôveru a akceptáciu sa snažím denne rozvíjať otvorenosťou a ústretovosťou, maximálnou snahou o zlepšovanie nielen výkonnosti firmy a vytrvalosťou.
Má práca top manažéra v tlačiarni špecifiká oproti práci top manažéra v inom výrobnom odvetví? Ak áno, ktoré to sú, resp. s ktorými ste sa vyrovnávali najťažšie?
Nemyslím. Špecifikum spočíva snáď jedine v trhovej situácii, ktorá je daná vývojom v polygrafii vo svete
a prostredím slovenského trhu časopisov. Musíme sa zmieriť s tým, že naše odvetvie nie je na ekonomickom výslní. Neteší sa ani priazni vlády, či autorít rozhodujúcich o investičných podporných programoch. Mrzí ma, že Neografia, firma s takmer 150-ročnou tradíciou, zamestnávajúca 570 ľudí, čím sa radí k významným zamestnávateľom v regióne, nie je vlastnená zahraničným kapitálom, nestála žiadnej doterajšej vládnej garnitúre za pozornosť.
Tri roky v najvyššej manažérskej funkcii už je v dnešnej rýchlej a turbulentnej dobe čas, kedy sa dá aj trochu obzrieť za seba a trošku bilancovať. Čo sa pod vaším manažérskym vedením za tri roky v Neografii zmenilo?
K zmenám došlo a dochádza v oblasti organizácie, organizačnej štruktúry, práce obchodného oddelenia. Výrazne sa zmenilo produktové portfólio, orientujeme sa na segmenty, v ktorých firma dovtedy veľmi aktívna nebola, naopak opustili sme niektoré, ktoré pre nás stratili z rôznych dôvodov význam. Zaviedli sme nový MIS systém, technologicky a personálne sme sa posilnili. Všetky zmeny, ktoré sme urobili alebo robíme, majú za cieľ jediné – dať Neografii aj v komplikovanom prostredí dlhoročnú perspektívu.
Už od roku 1940, teda pod vedením Jozefa Cígera Hronského, bola Neografia programovaná na moderný tlačiarenský, vydavateľský a mediálny kombinát. Vo svojej histórii sa hrdí mnohými prvenstvami, či výnimočnými úspechmi vo výrobných, resp. obchodných. V čom je podľa vás Neografia výnimočná, moderná a akými inováciami, moderným prístupom by ste sa chceli pochváliť dnes?
Snažíme sa držať tempo, ktoré v minulosti Neografia na technologickom poli nasadila. Niektoré kroky v minulosti skutočne boli priekopnícke. Spomeňme prvú ofsetovú farebnú rotačku na území bývalého Československa začiatkom osemdesiatych rokov, CTP, dátové prenosy v dobe zrodu internetu atď. Dnes sa už polygrafia technologicky tak dramaticky nevyvíja, takže naše investície už nie sú také revolučné.
V zásade, otvorene priznávam, Neografia dnes nie je v európskom meradle výnimočná ani technologickým vybavením, ani procesmi, tobôž (zatiaľ) produktivitou. Má ale isté trhové výhody, ktoré sa snažíme zmysluplne využiť. Určitú výhodu nám dáva kombinácia hárkového a kotúčového ofsetu, dlhoročná tradícia, z ktorej vyplýva technologické know-how a široký obchodný záber pokrývajúci väčšinu Európy.
Za ostatné obdobie boli v Neografii zrealizované dve najväčšie polygrafické investície v strednej Európe. Pol roka pred vaším nástupom do funkcie bol otvorený nový, moderný, výrobný závod s plochou viac ako 17-tisíc metrov štvorcových a tento mesiac bola spustená do výroby nová technológia, nový veľkoformátový, hárkový stroj Rapida 145-8 SW4 od spoločnosti KBA. Prečo ste sa rozhodli práve pre stroj KBA?
Keď sme sa pred tromi rokmi zamýšľali nad ďalším smerovaním firmy, vsadili sme na „renesanciu“ papierovej knihy a opätovný rast knižných trhov. Druhým faktorom bola nutnosť technologickej a formátovej obmeny našich hárkových technológií. Chceli sme potvrdiť smerovanie k veľkoformátovej tlači a po prvom B0 Heidelbergu z roku 2013, ktorý sa ukázal ako veľmi dobrá voľba, doplnením knihárskych technológií, schopných efektívne spracúvať veľké formáty, sme sa rozhodli pre ďalší B0 stroj, tentoraz aj s obracačom a kompletným vybavením na dosiahnutie maximálnej kvality a efektivity. Počiatočná špecifikácia veľa možností voľby nepriniesla, na trhu sú v takomto segmente prakticky len dve možnosti voľby – technológie od KBA, resp. Heidelbergu. S obomi firmami sme veľmi dlho a dôkladne diskutovali a vyjednávali podmienky. Definitívna voľba nebola jednoduchá, obe firmy ponúkajú špičkové produkty a servis. Pre KBA sme sa rozhodli kvôli niekoľkým, pre nás veľmi dôležitým ukazovateľom. Dovoľte mi ich nemenovať, aby som KBA nerobil neplatenú reklamu.
Naše rozhodnutie s ohľadom na inštaláciu stroja, jeho rozbeh, nábeh ostrej výroby a dosiahnutie zazmluvnených kvalitatívnych a výkonových parametrov hodnotím veľmi pozitívne. Dodávateľ splnil všetky podmienky, viaceré parametre dosiahli veľmi rýchlo dokonca lepšie hodnoty, aké sme požadovali. Verím, že KBA potvrdí našu spokojnosť aj kvalitou servisu, ktorý je v prípade takejto kľúčovej technológie maximálne dôležitý.
Ako veľmi sú dôležité investície do rozvoja firiem na Slovensku v polygrafickom priemysle? Existuje na našom trhu potenciál pre využitie a zhodnotenie získaných investícií, resp. ich návratnosť?
Ak chcú ostať slovenské polygrafické firmy na európskom trhu konkurencieschopné, investície do nových technológií, SW nástrojov, ľudí a rozvoja sú nevyhnutnosťou. To je, samozrejme, všeobecne platná floskula, no v stave, v akom sa nachádza momentálne európsky trh, o to aktuálnejšia. Silné nemecké, resp. talianske tlačové domy sú schopné investovať, a aj v súčasnosti investujú, desiatky miliónov eur do rastu kapacity a produktivity. Nedávno napríklad firma WKS zo severného Nemecka investovala 40 mil. € do rotačných technológií s kapacitou dvoch 120 a 160 stranových rotačiek! Mohn Druck z Hannoveru koncom roka 2016 nainštaloval tri 96-stranové rotačky! Silní producenti kníh, ako nemecký Appel Druck, holandské Wilco, sú perfektne vybavení výkonnými desaťvežovými hárkovými strojmi s obracačmi. Za tie tri roky, čo pracujem v Neografii, som prešiel viacero tlačiarní v západnej i východnej Európe a UK. Za týmito konkurentmi veľké slovenské polygrafické firmy zaostávajú najmä v oblasti knihárskeho spracovania. Stále potrebujeme príliš veľa pracovníkov na obsluhu týchto technológií, nakladanie a vykladanie realizujeme ručne, na rovnaké technologie s porovnateľným výstupom potrebujeme podstatne viac obslužného personálu. Tam je vo všeobecnosti priestor na nie veľmi veľké investície, ktoré vedia výrazne posunúť produktivitu. Slovensko sa už nebude môcť dlho spoliehať na lacnú pracovnú silu, vidíme, čo sa deje na pracovnom trhu. Bohužiaľ, slovenská vláda výdatne živí nálady a aktivity vedúce k rastom príjmov, ktoré musia zaplatiť zamestnávatelia.
Zaoberáte sa tlačou produktov od reklamných tlačovín až po exkluzívne knihy a časopisy. Otvára sa v niektorom zo spomenutých sektorov väčší priestor ako v iných sektoroch?
Dopyt po reklamných tlačovinách, najmä lacných letákoch, je stále veľmi veľký, nepredpokladá sa jeho výrazný pokles. Tento segment je ale doménou hráčov s „veľkými“ rotačkami. Čím väčší formát, tým vyššia konkurencieschopnosť. My s našimi 32-stranovými rotačkami nie sme v tomto sektore dominantnými. Orientujeme sa preto na reklamné tlačoviny s vyššou pridanou hodnotou, vyžadujúcimi knihárske spracovanie. To isté platí aj o časopisoch, lacné tabloidy, kde nehrá žiadnu úlohu kvalita tlače, či väzby, nie sú našou „šálkou kávy“. Všeobecne, s časopismi vieme dnes skôr uspieť na českom, resp. rakúskom trhu, kde necítiť vplyvy monopolu distribúcie časopisov.
